Vidiecka kuchynská skriňa – vyrábame korpus (1. časť)

0

Chcem sa v kuchyni zbaviť starej kuchynskej linky a nahradiť ju nábytkom ktorý zostarne pomalšie ako členovia našej domácnosti. Som presvedčený o tom, že jednotlivé kusy vyrobené na mieru zaistia komfort, aký očakávam. Začínam úzkou, vysokou skriňou.

Podobnú, avšak s odlišným zámerom a vzhľadom, som pred časom robil do jednej z obytných miestností. Tentokrát budem chcieť dosiahnuť vidiecky vzhľad s jednoduchými ozdobami typickými pre kuchyňu, čomu budú zodpovedať jej kontúry i vyfarbenie.

Stolárstvo je precízne umenie skúsených majstrov, avšak nie vždy je potrebné dbať na detaily. Nazvime novú skriňu „kuchynskou nedbalkou„. Bude sa ukrývať pod súvislým farebným náterom, aby jej výroba bola rýchla, lacná a zaobišla sa bez zložitých stolárskych spojov. S vyhliadkou na dodatočné prizdobenie a nové nátery po rokoch používania.

Bočnice z dosiek

Ak má byť skriňa približne dva metre vysoká a nie hlbšia ako 40 centimetrov, najlacnejšie budú bočnice ktoré môžem vyrobiť zo smrekových dosiek. Zlepenie dvoch kusov škárovky nezaberie mnoho času a keďže bude skriňa maľovaná, dosky môžu mať aj pohľadové chybičky.

Povyberané sady dosiek som nahobľoval a poprepúšťal na hrúbku 22 milimetrov, na stolovej píle som im opílil hrany a zlepil som ich jednu vedľa druhej. Keďže niektoré boli vytočené ako vrtuľa, pomohol som si pri ich lepení lamelami, ktoré som umiestnil na problémové miesta. Neraz mi to ušetrilo prácu s nie veľmi rovnými doskami. Tie kvalitnejšie sa dajú zrovnať aj bez nich.

Lepil som Duvilaxom Express D3, pretože po zaschnutí nie je gumový, ale stane sa pevným, krehkým. Možno ho vybrúsiť aj menej výkonnou brúskou, aby zlepené panely dosiahli želanú rovinu. Šetrí to čas a nikdy som nemal s pevnosťou spojov problém. Na prvé brúsenie stačí pásová brúska s brusivom P60 priečne cez vlákna, na dohladenie vibračná brúska s brusivom P80 a P120. Takýto povrch je hladký na dotyk a pod náterom sa bude javiť ako jednoliaty, s presvitajúcou štruktúrou kresby dreva. Dala by sa použiť i hobľovačka, ale tá moja je príliš úzka.

Police hoci aj zo smetiska

Počítam so 40 cm šírkou  a 35 cm hĺbkou políc. Mohol by som lepiť z dosiek ďalšie škárovky, ale rozhodol som sa zrecyklovať dielce zo starých nábytkov. Laťovka je idálna, laminovaná drevotrieska je prijateľná, pokiaľ je natoľko hustá, že sa pri opracovaní netrúsi. Aj za cenu že nebudú mať jednotnú hrúbku. Potrebujem ich 7 kusov, aby mali police výšku, ktorá sa mi zdá byť po vôli.

Kým rezanie smrekových dosiek vonia živicou, pri týchto starinách je to bieda. Ustriehnuť treba jedinú vec. Aby boli hrany na seba kolmé a všetky poličky mali jednotnú veľkosť. Každú z nich treba vyumývať saponátom alebo draselným mydlom, zoškrabať z nich nánosy vekov a prebrúsiť ich vibračnou brúskou aby na ne chytila farba. Nik netuší, aký príbeh má ktorý kus za sebou.

Zameranie výšky bočníc

Vždy sa snažím ušetriť si prácu tak, aby som rozmery mohol za behu prispôsobovať tomu čo mám pred sebou. Príde mi byť  mrhaním energie a materiálu naháňať sa kdesi za chýbajúcim centimetrom alebo opiľovať čosi čo nie je nutné. V tomto prípade tak vypočítam výšku bočníc.

Chcem police vysoké 31 cm, ktorých bude 6. K tomu pripočítam celkovú hrúbku všetkých políc a ešte doplnok pod spodnou policou, aby mi vyšla jej hrúbka 44 milimetrov. Chcem neskôr čelným rámom imitovať masívnosť skrine, takže budem potrebovať na to priestor.

V mojom prípade som sa dopočítal k 202 cm, vo vašom prípade to môže byť iné.

Príprava na spoje

Pre spájanie použijem zanorené skrutkové spoje a som presvedčený o tom, že ak dám po štyri na každú stranu police, unesú aj ohromný náklad ťažkých porcelánových tanierov. A aby boli police ešte pevnejšie, dve skrutky budú smerovať k čelnému rámu. Vďaka prípravku Kreg Jig, je vŕtanie otázkou niekoľkých minút. Presné rozmiestnenie otvorov po stranách nie je kľúčové, i keď cit pre estetiku velí aby bolo všetko vymerané ako sa patrí.

Stupňovitý vrták vyrobí v jednom kroku zahĺbenie a pilotný otvor pre skrutku, aby vošla do materiálu pod správnym uhlom. Nie je na škodu po vŕtaní využiť medzičas a natrieť si spodné strany políc základnou farbou. Po montáži to už nejde až tak pohodlne a naniesť penovým valčekom primer nezaberie mnoho času. Ja som si natrel obe strany odrazu, do predvŕtaní som nabil klinčeky a police otočil.

Pre montáž bude treba ešte jednu pomôcku. Medzerník z odrezkov, ktorý bude mať výšku police a dostatočnú šírku na to, aby na ňom pohodlne sedela doposiaľ neupevnená polica. Takže 31 centimetrová výška je daná skriňou, šírka podľa toho čo kopa s odrezkami dá.

Spájanie korpusu

Prvú montujem spodnú policu tak aby bol jej vrch 44 milimetrov od dna, potom montujem vrchnú policu tak, aby bola zrovnaná s vrchom bočníc. Medzerník poslúži pre montovanie všetkého čo je medzi nimi. Vyplatí sa siahnuť po zvierkach a pokojne aj po pomocnej latke. Čím lepšie bude všetko lícovať, tým menej práce bude s výrobou čelného rámu.

Skrutky majú chuť podvihnúť police v smere ich odklonu, takže každé pevné uchytenie stojí za to. Po dotiahnutí všetkých skrutiek je prvá časť práce za nami. Vyrástol korpus „kuchynskej nedbalky“ ktorý dáva približnú predstavu o jej veľkosti.

Možno sa teraz na prvý pohľad v mnohom vzhľad od korpusu kuchynskej linky nelíši. Práve nasledujúce kroky popísané v ďalších článkoch dodajú práci novú radosť. Vyrobíme bočné ozdoby ktoré rozbijú plochý vzhľad do priestoru, pridáme dekoratívny čelný rám s vidieckymi záclonkami a nakoniec postavíme skrinku na pevné nohy a dáme jej ozdobnú korunu, ktorá opäť rozbije fádnu hranatosť.

Milan Gigel
Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

Pridaj komentár