Renovácia stoličiek – povrchová úprava (3. časť)

Stoličky, ktoré sú po odstránení starého náteru a opravách už konečne fit, žiadajú nový šat. Lazúra im prinavráti plnú farbu i brilantný lesk.

Príprava

Bez dôkladného prebrúsenia nebude povrch nikdy hladký. Aj keď už všetky drevené časti za sebou jedno brúsenie majú, jeho cieľom bolo odstrániť starý náter a nie povrch vyhladiť. Zaobleným tvarom svedčí brúsenie hubkami. Tie sa prispôsobia každému tvaru a zanechávajú za sebou rovnomerný výbrus.

Keďže ide o bukový masív, začínam zrnitosťou P100, pokračujem s P150 a na úplný záver dohladzujem pomocou P220. Je to ako hra na hľadanie drobných nedostatkov. Pri takýchto renováciách sa mi pred záverečným finišovaním osvedčila práca vo dvojici. Každý má svoju vlastnú metódu ako nevynechať ani jedno miesto, takže ak sa dvaja ľudia striedajú pri jednej stoličke, výsledok je taký ako má byť.

Na záver po brúsení už iba siahnuť po bavlnenej handre a zotrieť z dreva všetok prach, vrátane toho najjemnejšieho. Používam ju vždy suchú a po brúsení vysajem miesto na ktorom som pracoval. To preto, aby som mal neskôr menej práce pri hladení povrchov medzi nátermi.

Napúšťanie

Stoličky už pamätajú mnoho a pri renovácii nikdy nie je jasné, čo má nábytok odžité a v akých podmienkach bol používaný. Preto impregnácia voči plesniam, hubám a hmyzu vždy dáva zmysel. Obzvlášť v prípade, ak napúšťanie prinesie i čosi naviac.

Pri tejto štvorici stoličiek sa zoznamujem so syntetickým fungicídnym napúšťadlom Primalex. Už po prvých ťahoch štetcom vidno, ako rýchlo sa vsiakne do hustého bukového masívu a ako žiada opätovné ťahy štetcom. Zvýrazňuje kresbu dreva, vyťahuje z neho žltkasté tóny a odhaľuje detaily, ktoré pri brúsení unikali. Iba po chvíli pôsobenia vidno, že drevo je miestami zamodrané, inde zas vidno náznaky pôsobenia húb.

Napúšťadlo Primalex je zmesou olejov, živíc rozpúšťadiel a chemických prísad pre ochranu dreva. Rozpúšťadlo tvorí až 75 percent jeho objemu, takže do dreva preniká s nevídanou chuťou. Dobre sa nanáša ľubovoľným štetcom, chvíľami steká a odkvapkáva na podložený papier. Mám pocit, akoby som pracoval s dobre nahriatou a pririedenou fermežou.

Prvé schnutie

Stoličkám trvá pri izbovej teplote celý deň, kým syntetická impregnácia vyschne. Zanecháva za sebou povrch hladký, s jemným náznakom saténového lesku. To živica spolu s olejmi vyplnila póry hustého dreva a spravila ho ešte hladším ako doposiaľ. Drevo je na dotyk príjemné, bez krycieho filmu, zaiste pripravené na ďalší náter. Prebrusovanie už nepripadá do úvahy. Všetko bolo pripravené tak ako má byť a prebrus by len pootváral póry, ktoré sú teraz uzavreté, čím sa zjednotila nasiakavosť povrchu.

Lazúra namiesto laku

Výhodou hrubovrstvých lazúr je, že spájajú dva nátery v jednom – akoby ste spojili moridlo a lak dovedna. Mnohí na ne pomýšľajú ako na náter určený pre ploty, altánky či záhradný nábytok. Skutočnosť je však taká, že na interiérový nábytok sa hodia rovnako dobre a pri mnohých z nich s tým výrobcovia aj počítajú.

Ja siaham po lazúre Johnstone’s Satin Woodstain, ktorú si často stolári pre takéto práce vyberajú. Aby som prekryl všetky nedostatky dreva a rozdiely farby tmelu a masívu, volím tmavý odtieň Rosewood. Podobá sa na pôvodný odtieň stoličiek a som presvedčený o tom, že prepustí minimum svetla, aby bolo vidno predchádzajúce opotrebenia a opravy.

Výborne zalieva stopy štetca a v primeranej vrstve nesteká. Pomaly sa rozlieva – hoci i na zvislých povrchoch – a vytvára súvislý hladký film s rovnomerným prefarbením. Výsledok už za mokra vyzerá veľmi atraktívne, chce to však štetec s mäkšími štetinami, pretože konzistencia je o máličko redšia, ako je pri hrubovrstvých lazúrach zvykom. Výrobca si chce byť istý že povrch bude hladký a nebude mať nedostatky, ktoré sú typické pre lazúry s veľkým množstvom tixotropnej prísady proti stekaniu. Jednoducho, myslí sa skutočne na nábytok.

Páči sa mi, že každý detail možno aj po dvoch desiatkach minút opraviť ťahom štetca, ktorý sa opäť rozplynie a scelí s okolím. Akoby ste pracovali s alkydovým lakom. Opäť prichádza čas schnutia, čo zaberie deň.

Jemný prebrus

Neviem čím to je, ale pátrať v predajniach po oceľovej vlne je ako hľadať ihlu v kope sena. Akoby predajcovia náterov nemysleli na to, že medzi vrstvy náterov sa pýta prebrus a brúsny papier nie je pre tento účel ideálom. Kým brusivo za sebou zanecháva nespočetné množstvo jemných rýh jednu vedľa druhej, oceľová vlna funguje úplne inak. Ostrými hranami vlákien náter zoškrabuje. Výsledkom je povrch rovnomerne matný, avšak hladký.

Po vlne, ktorú som po dlhom hľadaní objednal cez internet, sa púšťam do prebrusu. Volím jemnú, s označením „00“, ktorá z povrchu sťahuje drobné hrčky, ktoré vznikli všade tam, kde sa do náteru dostali zrnká prachu. Som spokojný s výsledkom a myslím na to, že by vlna mala byť v každej predajni. Kto si ju raz vyskúša, už pri nej zostane. Cena je približne 5 eur za 200g balenie.

Druhý náter lazúrou

Pri druhom nátere sa s lazúrou pracuje ešte jednoduchšie. Kĺže a rozlieva sa po hladkom, prebrúsenom povrchu  k úplnej dokonalosti. I keď ide o lazúru so saténovým leskom, po rozliatí je hladká, rovná a lesklá ako sklo. Ťahy štetcom sa strácajú rýchlo, vždy sa môžem vrátiť na niektoré miesta, aby som zjednotil odtieň pri lakovaní.

Po dokonalom zaschnutí človeka napadne jediné. Toto nikdy neboli staré stoličky. Ktosi ich musel priniesť z tej novej kaviarne na rohu, čo sa blyští noblesou a novotou. Zaiste to nie sú tie pôvodné.

Musím povedať, že práca sa vyplatila a výsledok je očarujúci. Už teraz som zvedavý ako dopadne renovácia číslo dva. Tentokrát majú stoličky o desiatku rokov menej a vyskúšam si na nich hrubovrstvú lazúru Primalex. V rovnako tmavom odtieni. Je to lazúra o poznanie hustejšia, s tradičnejšou chémiou, vyskúšaná na nejednom altánku.