Vyrobiť zo starej kuchynskej linky plytké poličky na farby nedá primnoho námahy. Vysporiadať sa však s ich rohovou montážou na krivú pivničnú stenu žiada starostlivý plán. Obzvlášť v prípade, ak sa ukáže že steny na necelých dvoch metroch dĺžky ubiehajú viac ako 5 centimetrov.
Úloha je jasná. Na stenu treba dostať 6 skriniek. Dve poputujú do kúta na pravú stenu, zvyšné štyri na ľavú. Nákres na stene v životnej veľkosti sa preto javí byť tým najrozumnejším krokom prípravy. Treba vziať do ruky vodováhu a ceruzu, metrom vymerať umiestnenie skriniek a ujasniť si, ako bude všetko vyzerať v kúte samotnom. Tak som aj urobil a okamžite som mal dokonalú predstavu o tom, ako využijem okolitý priestor. O tom však niekedy nabudúce.
Keďže steny sú krivé a poličky musia držať líniu jedna s druhou, najlepšie bude vsadiť na istotu. Tou bude zakladacia lišta – v mojom prípade hranolček 50×50, ktorý vytýči spodnú líniu pre montáž. Nepočítam s tým, že by som ho po montáži odstránil, preto zahlbujem do neho sériu otvorov pre upevnenie natĺkacími hmoždinkami. Zanorenie mi umožní pracovať s kratšími hmoždinkami.
Ukotviť zakladaciu lištu s takouto výbavou nie je problém. Stačí ju len priložiť k narysovanej línii, ceruzou prekresliť stredy otvorov pre vŕtanie a príklepovou vŕtačkou vyhĺbiť diery. Keďže 8mm hmoždiny majú rovnaký priemer ako ceruza, vždy je istota, že pri značení cez predvŕtaný otvor bude značka v jeho strede. Je to praktické a aby sa drobné značky nestratili na stene, stačí ich prekresliť na krížik.
Každá z poličiek bude niesť približne 28 plechoviek s farbou, čo nie je zanedbateľná hmotnosť. Keďže steny sú s dutých škvárobetónových tvárnic a nechcem riešiť nečakané problémy pri ich vešaní, pre každú z nich si pripravujem latu s tromi predvŕtanými otvormi tak, aby sa dala vložiť pod vrchnú dosku korpusu. Každá má vyvŕtané tri otvory pre natĺkacie hmožniny a na prilepšenie kovovú podložku.
Upevniť spodný rad poličiek na stenu je vďaka zakladacej lište pomerne jednoduché. Začínam dvoma v rohu, zrovnám ich línie, spojím klinčekmi a strednými natĺkačkami vešiam na stenu. Keďže za každou z nich zostávajú nepredvídateľne veľké medzery, pomáham si vyplniť škáru dočasnými klinkami. Vyzerá to nie príliš pekne, ale je to iba montážna príprava.
Aby bol záves spoľahlivý, pre bočné natĺkačky vymeriavam podkladové latky. Každá z nich má odlišnú hrúbku, otvor pre prestrčenie hmoždiny a prečnievajúcu časť navrchu, aby zjednodušila zakladanie vrchného radu skriniek. Čo spoj, to nová podkladová latka či hranolček. Akoby som vyrábal drobné časti roštu.
Takýmto spôsobom obslúžim celý spodný rad skriniek, ktoré pre istotu premeriam vodováhou. Všetko sedí ako sa patrí, skrinky sedia na stene pevne, znesú záťaž a krivosť steny vidno iba na okrajoch montáže. Ja tam budem dávať neskôr ďalšie skrinky, zakryť by sa to však dalo drevenou lištou.
Vrchný rad som namontoval rovnakým spôsobom, ibaže tentokrát už podkladové latky nemuseli vyčnievať von. Skrývajú sa za poličkami tak, aby zostal vrchný priestor voľný. Možno raz tadiaľ pôjde tlaková hadica od kompresora alebo nejaká kabeláž, nech to zostane voľné. Vpravo na stene vidno, ako veľmi sa polička od nej oddialila. Skrinky však tvoria kompaktný celok.
Keďže každú prácu treba dokončiť tak, aby z nej bola radosť, skrinky sa nezaobídu bez náteru. V mojom prípade bola voľba jasná. Všetky som vyfúkal od prachu a umyl acetónom. Recyklovaný laminátový povrch žiada kvalitnú farbu s vysokou priľnavosťou. Preto volím Balakryl základ, ktorý sa mi v minulosti pri podobných projektoch osvedčil a na neho dávam Balakryl UNI. Keďže rád zbieram nové skúsenosti, využil som túto príležitosť pre striekanie. Zoznamujem sa so systémom Wagner 585 Flexio, takže je to moje prvé striekanie.
Na zem príde kus kartónu, na steny zakrývacia fólia Storch nabitá elektrostatickým nábojom. Na jednej strane má samolepiacu pásku, zvyšok drží na podklade sám od seba. Či už je to strop alebo sú to okraje. Stačí len natiahnuť, pritlačiť a je to tam.
Výsledok naplnil moje očakávania. Poličky, ktoré vyzerali ako z kontajnera žiaria belobou a konečne mám prehľadný priestor na uloženie náterov, s ktorými pracujem: Mať prehľad v desiatkach otvorených plechoviek nie je jednoduché až pri ukladaní príde človek na to, že nejedna je už prázdna, alebo iné dve by žiadali zliať dohromady. Po prvom úspechu s upratovaním teraz príde rad na ďalšie veci. Všetky skrinky visiace na stene sú predsa rovnaké.
