Nemajú žiadne racionálne poslanie, ich úlohou je iba robiť radosť. Bez ohľadu na to, či ich pohodíte na naleštený stolík alebo sa pre vaše ruky stanú milou kratochvíľou. Také sú srdiečka na špagáte.

Na začiatku boli smrekové odrezky s hrúbkou 32 milimetrov. Každý kus je trochu iný, každý má svoje vnútorné čaro. Z jedného vypadol vrastený konár, druhý má husté letokruhy ako drážky v gramoplatni a ďalší je zasa akýsi poriedky, s nepravidelnou kresbou. Na prvý pohľad dostatočne krátke na to, aby skončili v ohnisku kachlí, teraz však naplnia omnoho poteickejšie poslanie.

DSC_0492

Srdcia sú všakovaké, pre tento účel sa však žiadajú kypré krivky. Veľké rádiusy sa budú dobre rezať na píle a brúska sa vďaka veľkým zaobleniam dostane kdekoľvek bude potrebné. Kopírovanie vzoru na drevo je nudné a šablóna zo sololitu dáva záruku, že sa vždy v dielni nájde, ak ju bude opäť treba. Stačí len nalepiť papierovú predlohu lepiacou tyčinkou a precízne ju vypíliť. Toto srdce má výšku 7 centimetrov a šírku ešte o čosi väčšiu.

DSC_0494

Pevná šablóna s hladkým okrajom je ideálna na prekresľovanie tenkou mechanickou ceruzou. Vždy vidno, ktorý kus dosky pripadne na finálny produkt a ak príde na využitie materiálu do posledného kúsku, niekedy pomôže vidieť na ostatné línie. Prvé srdce pôjde mimo záznam ako pokus na nečisto a potom sa začína fotiť krok po kroku.

DSC_0496

Pásová píla je pre rez ideálna. Pás so šírkou 6 milimetrov a 3 zubami na palec zanecháva za sebou čistú stopu a dokáže manévrovať po líniách bez toho, aby bolo nutné záverečné dobrusovanie. Je to ako cvik jemnej motoriky rúk a ostrosti zraku. Sledujete líniu a o minútku je pred vami srdce ako na dlani. Druhé za tretím a čoskoro i desiate.

DSC_0498

Táto línia je barličkou pre fantáziu. Prostredník kĺže po leme a ceruza kreslí rovnobežnú líniu po celom obvode. Vzniká tak náčrt zmenšeniny srdca, ktorý pri ďalšej práci napovie, aký je ideálny tvar, od ktorého sa treba odpichnúť. Kreslenie nie je nevyhnutné, po prvej desiatke by to už šlo aj so zavretými očami.

DSC_0505

Voľný úchop a režú sa fazety. Aby malo pri hotových srdciach na čom spočinúť oko, každé z nich musí vyzerať inak. Ako okrúhliaky z rieky, či zemiaky zo zeme, ktoré tvarom pripomínajú srdce. Každý rez musí byť inak šikmý, možno trochu hrboľatý avšak čo najmenej symetrický. Práve tu pomáha náčrt, ktorý radí ako sa vyhnúť dokonalému tvaru. Najprv opíliť jednu stranu a potom druhú.

DSC_0507

Polotovary sú zatiaľ príliš surové. Akoby sa pýtali na niekoľko hodín do miešačky, napoly naplnenej štrkom. Tá by ich obrúsila a dala im tvár dreva, ktoré vyplavilo na breh more. Myšlienka je na svete, ale práca v dielni je práca v dielni. Tu to riešime úplne inak.

DSC_0509

Pre začiatok sa ide na brúsenie. Ostré hrany treba stiahnuť brúsnym papierom so zrnitosťou P60. Ten vtisne tvarom trochu jemnosti, avšak stále zachová kus surového výzoru. Nechceme dokonalé tvary z fabriky, ale niečo, čo pripomína prácu rúk alebo prírody. Je to brúsenie takpovediac na pol škody, pri ktorom napovie hmat a nie oko, či zostala kdesi hrana alebo nie.

DSC_0511

Príroda však nie je iba o tvare, ale aj o štruktúre. Čo tak vykefovať spomedzi zimných letokruhov redšie letné prírastky dreva? Brúska kefa v stojanovej vŕtačke je ideálnym pomocníkom a v takomto dreve to ide rýchlo. Na drsnom povrchu vzniká hladké vlnobitie rebier a priehlbín, ktoré cítiť pri každom dotyku. Akoby to už nebolo drevo, ktoré sme na začiatku vytiahli z police. Je to mŕtva hmota, stvorená životom.

DSC_0514

Ako dať fádnemu smreku farebný tón, ktorý nevykúzli žiadne moridlo, lazúra či iný dômyselný náter? Mám osvedčený recept, ktorý pomôže každému drevu zostarnúť v priebehu minút o celé roky. Do octu vysypať za hrsť klincov a čakať niekoľko mesiacov, kým sa nerozpustia. Prefiltrovať a prisypať trochu instantnej kávy. Potom už iba jemne nastriekať na drevo a sledovať, ako sa v priebehu desiatok sekúnd mení na šedý odtieň s jemným teplým nádychom, tak ako to vídať pod klincami na drevených plotoch a humnách.

DSC_0515

Ak takýto povrch vyschne, niekedy mu svedčí i doplnkový odtieň. Niekedy je to žltý íl vykopaný zo zeme, inokedy zasa sadrový prach zarobený vo vode. S tmavým podkladom a rebrovaným reliéfom po kefovaní je to pastva pre oči. Natrieť handričkou, vysušiť fénom a trochu prebehnúť brúsnou hubkou. Akoby to ani nebola práca človeka.

DSC_0520

Na koniec už iba navŕtať otvory, natlačiť do nich disperzné lepidlo a vtisnúť surové konopné špagáty. Možno to na chvíľu vyzerá ako pardubické perníky, z ktorých niektoré dostali cukrovú polevu, o minútku či dve sa však v mysli menia na kamienky, aké svet pohromade v takom počte nevidel. Už iba uviazať na špagátoch uzol a užívať si radosť z hotového. Zažité na vlastnej koži, vytvorené vlastnými rukami.

DSC_0522

Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

Pridaj komentár