Kedysi pyšne viseli na nejednej stene. Drevené obrazy a intarzie zostavené z kúskov dýh však po rokoch pod zažltnutým lakom stratili svoj pôvab. Zmizol z nich kontrast, stratili farebnosť a stali sa fádnymi.
I bez skúseného reštaurátora však môžete obnoviť ich spustnutý pôvab. Nebudete pri tom potrebovať ani drahú chémiu, ani náradie. Za jediný víkend môžete mať za sebou kus práce, ktorý bude vystavený na obdiv. I tieto staré dielka dokážu osloviť v dnešných moderných časoch.
Vyberte obraz z rámu
Ak chcete nerušene pracovať, rám musí ísť dolu. Nik asi nebude vedieť po polstoročí prezradiť, prečo si remeselníci s rámovaním nedali veľa práce. Na rube nájdete lepiacu pásku zo sulfitového papiera a pod ňou klinčeky, ktoré sú pod uhlom nabité do rámu a následne prihnuté.
Pásku nemusíte odlepovať parou, nemá žiadnu hodnotu a nedáva obrazu žiadny punc zašlých časov. Len ju po celom obvode prerežte nožom a preskočte miesto s každým klincom. Keď každý z nich podvihnete kliešťami a otáčavým pohybom vytiahnete von, čoskoro vyslobodíte obraz v celej jeho nahote.
Uvidíte že je to iba kus centimetrovej preglejky, ktorá pod rámom samotným ukrýva svoju pôvodnú farbu. Iba vtedy si uvedomíte, ako veľmi sa farby v priebehu rokov zmenili.
Stiahnite starú vrstvu laku
Na niektorých obrazoch je vrstvička lesklého alkydového laku, na iných nájdete šelakovú politúru. Obe sú po rokoch popraskané a krehké, vďaka čomu je ich odstraňovanie nenáročné. Zabudnite na chémiu, zabudnite na škrabadlá či brúsky. Všetko žiada jemnú prácu brúsneho papiera.
Začínate zrnitosťou P240 a vidíte ako sa pri vôni starej socialistickej plastelíny začína uvoľňovať jemný žltkastý prášok. Po každom priechode ho zametáte štetcom dole a to isté robíte aj s brúsnym papierom. Ak sa nebude hromadiť, nebude upchávať ani zrno brúsneho papiera.
Pri ručnom brúsení príliš nezaváži, či je to papier na nátery na bielom nosiči, alebo na drevo ktorý je zvyčajne hnedý alebo červený. Dôležité je iba to, aby ste ho vymenili vo chvíli, keď budete mať pocit, že sa otupil.
Budete vidieť ako lesklé plochy tmavnú, jasný žltkastý prach začne po čase získavať prímes dreva. To všetko je v úplnom poriadku. Ak budete na plochu pozerať pri bočnom svetle, budete mať dokonalý prehľad o tom, ako postupujete.
Prebrúste detaily
Ak je súvislá vrstva laku dole, stále výsledok nebude dokonalý. Niekde sa objavia mapy laku v priehlbinách, inde sa pri kontúrach objavujú zvyšky tmelu, ktorý remeselníci nedostatočne vybrúsili pri svojej práci. Toto všetko musí ísť preč.
I to je dôvod, prečo v tomto kroku musíte zmeniť brúsny papier za jemnejší, tentokrát so zrnitosťou P320. S mäkkou poduškou prechádza cez kontúry a vám sa darí dosiahnuť precíznejšie brúsenie.
Už teraz vidno ako žltý závoj odchádza preč a drevo začína ukazovať svoju prirodzenú farebnosť. Viete bezpečne spočítať, koľko druhov dýh pri lepení remeselníci použili. Povrch je jemný, hladký, teraz už len s drobnými náznakmi lesku v kritických miestach.
Prebité miesto opraví voda
Tam, kde je dýha buchnutá alebo obitá, nič nie je stratené. Každé pretlačené miesto sa dá navrátiť do pôvodného stavu pomocou vody. Kvapnete vodu na chybu, necháte trochu vsiaknuť a zohrejete fénom, aby para vlákna dreva pridvihla. Výsledok vidno už na prvýkrát, po niekoľkých zopakovaniach sa opravia aj väčšie poškodenia.
Dávajte pozor iba na to, aby ste dýhu neprehriali, pretože zohriate lepidlo by mohlo popustiť. Drevo musí byť vždy iba tak teplé, aby ste na ňom bezpečne udržali ruku. Nebojte sa, ak sa okolie trochu naježí alebo naduje, to všetko sa ešte zahladí.
Oceľové rúno vyhladí povrch k dokonalosti
Ani najjemnejší brúsny papier nie je tak jemný ako oceľová vlna. Dôvod je jednoduchý. Kým papier robí zrnom stále drobnejšie škrabance, oceľová vlna je ako hoblík či škrabka, ktorá vlákna do hladka orezáva.
Začnete s oceľovou vlnou číslo 00 a prechádzate v smere vlákien, priečne cez vlákna a uhlopriečne. Všade kde pritlačíte, strácajú sa aj posledné zvyšky tmelu, s ktorým si brúsny papier nevedel poradiť.
Keď je všetko jemné a hladké, urobíte ešte jedno hladenie s vlnou číslo 0000 a výsledok je na svete. V tejto chvíli je už všetko v takom stave, v akom bola intarzia pred jej lakovaním. Máte pred sebou obraz tak, ako bol v čase jeho výroby.
Na záver lak pre zvýraznenie farieb
Teraz už farebnejšie drevo má kontrastu dosť a mapy strihaných dýh konečne tvoria obrázok. Krásu kresby však predsa len možno vyšvihnúť na úplne inú úroveň. Pre začiatok si to vyskúšate technickým liehom. Ak doň namočíte handričku a prejdete ňou celý povrch obrazu, vidíte na mokrom efekte ako by mohol obraz vyzerať pod novou vrstvou laku. Ožíva, ukazuje sa kresba dreva, všetko je tmavšie, ale zároveň hlbšie.
Takýto stav navodíte lakom. Bez štetcov a valčekov dosiahnete dobrý výsledok akrylátovým lakom v spreji. Vyrába sa lesklý aj matný, výber je na vás. Až po nástreku zistíte, aký poklad ste celé roky mali pred sebou bez toho, aby ste si to uvedomovali.
Nie je nezvyčajné, dať obrazu pri príležitosti obnovy nový, krajší rám. Všetko je vec vkusu, záleží na tom, v čom sa vám dostal do rúk.
