Keď som nedávno dostal zopár drobností z vypratanej drevenice, bolo medzi nimi vrecúško s vešiakovými kolíčkami z červeného smreku. Boli starostlivo vytiahnuté zo starého nábytku, kde slúžili možno aj sto rokov. Zapáčili sa mi natoľko, že som sa rozhodol oprášiť zručnosti starých majstrov.
Každý z nich je originál a čas do nich vpísal známky z používania. S elektrickým náradím a skvelou inšpiráciou nie je problémom zopakovať ich výrobu aj dnes. Možno vás budú inšpirovať a spravíte si podobné.
Doštičky z paliva
Nenašiel som v dielni vhodný materiál na výrobu, tak som sa porozhliadol vo dvore. Z palivového dreva som vzal bukovú štepinu, ktorá mala dosť času na to, aby v kôlni vyschla.
Na zrovnávačke som jej zahladil spodnú rovnú stranu, na pásovej píle z nej odpílil niekoľko plátov hrúbky 15 milimetrov a prepúšťačkou som ich obojstranne zahladil na hrúbku 12 milimetrov. Presne do otvorov s takýmto priemerom sa budú môcť kolíčky nabíjať do nábytku.
Bukové drevo je pevné a znesie aj váhu ťažkého kabáta zmáčaného snehom. A práve o to mi išlo. Obával som sa, že smrek by sa časom vo vešiaku vykýval.
Šablóna je naveky
Z papiera som si vyrobil nákres, ktorý som pre trvácnosť prekreslil na odrezok sololitu. Pod lupienkovou pílkou vznikla šablóna, ktorú som pribrúsil do konečného tvaru tak, aby sa mi pozdával. Vždy je praktickejšie prekresľovať zložité tvary z pevného sololitu ako z výkresu.
Často sa mi stáva, že sa k podobným detailom a ozdobám po čase vraciam. Je veľkou úsporou času nájsť na polici šablónu, ktorá urýchľuje ich výrobu. Aj keď ide o takúto jednoduchú vec.
Trpezlivé vypilovanie
Elektrická lupienková pila je tým najpovolanejším nástrojom na vypílenie obkreslených obrysov. Pri 12-milimetrovej hrúbke to žiada trochu trpezlivosti v oblúkoch s malým polomerom, dá sa to však zvládnuť aj s pílkovým listom so šírkou 3 milimetre.
Pri prekresľovaní treba myslieť na to najdôležitejšie. Vlákna musia byť rovnobežné s dlhou stranou kolíčkov. Dobrou stratégiou je držať sa pri pílení na vonkajšej strane čiary, aby sa vyrobené kusy od seba príliš neodlišovali. Vyplatí sa narobiť si do zásoby takýto polotovar, ktorý môže dostať konečnú podobu neskôr.
Brúska vyladí tvar
Na vyformovanie okrúhlej časti treba vziať do rúk nôž a spraviť s ním hrubú prácu. Niekoľko rezov vyformuje čap, ktorý sa tvarom približuje k okrúhlemu. Zvyšnú prácu spraví pásová brúska upevnená k stolu. Možno ňou zrovnať oblúky ktoré boli po vypílení príliš kostrbaté, hravo ňou zaoblíte aj čap pre lepenie.
Ja som si pre kontrolu pomáhal doskou, do ktorej som vyvŕtal 12-milimetrový otvor. Čap treba obrúsiť tak, aby ho nebolo potrebné do otvoru nabíjať. Rad takto nabitých kolíčkov by mohol neskôr spôsobiť prasknutie dosky, do ktorej budú osádzané. Či už pôjde o vešiak do chodby, alebo bočnú stenu spálňovej skrine.
Brúsnou hubkou alebo vibračnou brúskou sa patrí ešte na záver zjemniť hrany, aby sa nezarezávali do prstov, ale ani do ušiek na oblečení. Oblina nemusí byť veľká, dôležité je aby bola príjemná na dotyk.
Čo s takouto výbavou? Zíde sa pri niektorých z ďalších projektov.
