Potrebujem písací stolík na ktorom bude dosť miesta zahrabať sa do papierov. Musí však vyzerať štíhlo, byť nenáročný na výrobu a vyzerať k svetu. Bez toho, aby som minul zo svojich skromných zásob veľa materiálu.

Väčšina stolov je na prvý pohľad rovnaká. Majú štyri nohy pospájané priečnikmi tak, aby vznikol nosný rám. Na ňom je upevnená pracovná doska. Vysoké sú od 70 do 75 centimetrov aby sa za nimi pohodlne sedelo, iba zriedkakedy sú hlbšie ako 60 centimetrov. To je hĺbka pri ktorej možno pohodlne dosiahnuť na druhý koniec stola. Čo do šírky, mne sa javí byť 140-150 centimetrov štedrý priestor. Mnohé písacie stoly sú omnoho užšie.

Pracovná doska

Zlepiť škárovku z dosiek hrubých 32 milimetrov mi príde byť rozumným riešením. S piatimi lamelami sa dostanem k šírke tesne pod hranicu 60 centimetrov. Vždy a znova, rovnaký postup keď potrebujem z dosák vyrobiť plošný materiál. Všetko zrovnať na hobľovačke, nahrúbkovať a na stolovej píle opíliť tak, aby boli bočné strany rovné, kolmé a hladké.

Lamely zložiť jednu vedľa druhej tak, aby ich krajšie strany smerovali nadol a naznačiť niekoľko línií pre zafrézovanie drážky. Nie preto, že by lepidlo nebolo dostatočne pevné, ale vždy sa nájde niektorá z dosiek prehnutá alebo vykrútená a takto sa krotí ľahšie.

Lepenie je viac skúškou trpezlivosti ako zručnosti. Zmerať teplotu či je nad 15 °C, poukladať dosky vedľa seba, naniesť lepidlo, obojstranne rozotrieť štetcom a stiahnuť zvierkami tak, aby sa všade otlačila súvislá čiara. Keďže budem musieť pri tejto šírke panel brúsiť, Duvilax je jasnou voľbou. Neobsahuje zmäkčovadlá, takže lepidlo je po vytvrdnutí krehké. Ľahko sa brúsi, nezanáša papier.

Ak mám šťastie, panel stačí prebrúsiť excentrickou brúskou. Ak nie, zrovnaniu pásovou brúskou sa nevyhnem. Tentokrát to šlo fajn, vy si môžete kúpiť hotovú škárovku.

Nohy musia byť pravouhlé

Zo 45-milimetrovej dosky som odrezal 75 centimetrov, prehobľoval som ju na 4 centimetrovú hrúbku a na stolovej píle rozmietol na hranolčeky 40x40mm. Pri takom malom kuse materiálu sa ani nezdá, že by z neho mohli byť stolové nohy. Ak treba, nohy možno zlepiť z dvoch 22 milimetrových dosiek, dostatočne vyschnutý smrek už nebude pracovať, ani keď budú z jedného kusu.

Z bočných strán obrúsiť stopy po pílovom kotúči, nakrátiť na rovnakú dĺžku a nohy sú hotové. Nič viac, nič menej, tentokrát by boli ozdoby iba na obtiaž. Nohy sú dostatočne štíhle pri svojej dĺžke, zrezávať ich pod uhlom by nedávalo zmysel. Rovnako sa mi zdá byť zbytočné frézovať im ozdobné rohy. To už radšej vysústružiť okrúhle, ale nemám na čom.

Pri nohách rozhoduje jedna dôležitá vec. Dve hrany ku ktorým sú upevnené priečniky musia byť dokonale pravouhlé. Inak nebude chcieť rám sadnúť tak, ako sa od neho očakáva.

Rám takmer z odrezkov

Ak majú byť kratšie priečniky 42-centimetrové a dlhšie si vystačia so 125 centimetrami dĺžky, vždy sa niekde nájdu pri stene opreté dosky, ktoré zvýšili z inej práce. Myslím si, že v tomto prípade si hravo vystačím so šírkou 65 milimetrov, aby stôl nebol priveľmi robustný.

Nahobľovať, opíliť, nakrátiť a prebrúsiť. Viac plánovania na prvý pohľad netreba. Aby boli spoje jednoduché a vyhli sme sa čapovaniu a dlabaniu, opäť siaham po Kreg Jigu. Skôr ako však na konci každého priečniku pribudne dvojica vŕtaných otvorov pre skrutky, treba si pripraviť drážky pre upevnenie stolovej dosky.

Po dva zárezy na krátke strany, po tri na dlhé. Robím to lamelovacou frézkou, ktorá je tak nepresná, ako len môže byť. Jediné od čoho sa dá ako tak odpichnúť je jej základňa.

Zmontovať dovedna

Pospájať skrutky s nohami dovedna zvládne s takouto prípravou aj dieťa. Vždy je dobré robiť pri nábytku odskoky, kde sa len dá. I v tomto prípade budú priečniky vnorené približne 5 milimetrov do vnútra, aby nebolo treba lícovať plochy dvoch susediacich dielcov. Podkladám ich preto pri skrutkovaní kusom preglejky a ide to dobre.

Aby bol rám pevnejší, z odrezkov som spravil dielce s koncami spílenými pod 45-stupňovým uhlom tak, aby boli čo najbližšie k nohe. Vlepil som ich a preskrutkoval bez predvŕtavania Kreg skrutkou priamo do nohy, aby som zosilnil jej upevnenie. Robí sa to rôznymi spôsobmi, od rôznych plieškov až cez skrutky s metrickým závitom na jednej strane a samorezným na druhej. Toto je len taká rýchla poistka.

Úpinky na pracovnú dosku

V ráme sú drážky, teraz treba vyrobiť čosi na upevnenie pracovnej dosky tak, aby mohla pracovať. Je to masív, takže klince či skrutky moc do úvahy neprichádzajú, aby predsa len nepraskla. Ak si spomínate na staré stoličky s čalúneným sedákom, ktorý sa dal pootočením niekoľkých drevených západiek vytiahnuť von, čosi podobné bude aj tu.

Z bukového palivového polena odpílim plátok, vyfrézujem na ňom podlrážku, nakrátim na kusy a vyvŕtam otvory na skrutku. Možno by stálo za to spraviť si ich vopred viac, ja si robím desať kusov, ktoré budem na montáž potrebovať.

Prvá skúška

Rám stola drží pohromade, pracovná doska na ňom sedí, nohy dosiahnu všetky štyri až na zem. Viac ako polovica práce je hotová. Teraz už len dať pracovnej doske finálny vzhľad, pouvažovať nad výstuhami nôh pre dlhovekosť stola, spraviť povrchovú úpravu a upevniť pracovnú dosku. To však popíšem v druhom článku.

Partnerom tohto nábytkárskeho projektu pre domácich majstrov je firma Duslo Šaľa, ktorá poskytla disperzné lepidlá na drevo.

DSC_3921-550

Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

5 KOMENTÁROV

  1. Pre zacinajucich stolarov – kutilov by ste mohli doplnit podrobnejsie informacie o lepeni skarovky:
    1, ako obraciat jednotlive dosky tak aby sa eliminovalo vnutorne pnutie a nedoslo k prehnutiu
    2, ako pouzivat svorky, knechty – aby nedoslo k neziaducemu prehnutiu skarovky
    3, ako zabranit diagonalnemu skruteniu
    4, na lepsie vyrovnanie nerodnosti zlepenej skarovky je vhodnejsia pasova bruska, excentricka uz len na jemnejsie prebrusenie

    Inak, velmi chvalim tento web a prajem vela uzitocnych informacii pre domacich kutilov.

  2. Dobry den. Dakujem za super clanok. Rad by som sa spytal, odkial sa da u nas vlastne zohnat drevo. Hyperretazce to maju strasne drahe. Na pilach zase neviem, aku vlhkost pytat a ci tam vlastne v malom predavaju. Dakujem za radu a prajem vela uspechov. Piotr.

    • Cenovo sa najviac vyplatí ohranené rezivo z píly, ktoré je samozrejme surové. Tomu nejaký čas potrvá, kým vo dvore, na pôjde alebo inom chránenom mieste dostatočne vyschne. Je to investícia do budúcnosti pre každého, kto sa tomuto koníčku venuje. Takéto drevo treba vždy v interiéri nejakú dobu aklimatizovať.

      Druhým zdrojom je občianska inzercia, napr na http://www.bazos.sk, kde ľudia z vidieku predávajú dosky, ktoré sa u nich vo dvore sušia desiatky rokov. Takto sa dá prepracovať k peknému a cenovo dostupnému rezivu, ktoré po aklimatizácii v interiéri môže ísť do projektov. Tu treba mať na drevo cit a nenaľakať sa šedého povrchu, prachu, napadaného sena. Neraz možno nájsť ponuky, že ktosi predáva kopu dosák, ktoré mal prichystané na stavbu chaty, do ktorej sa nikdy nepustil.

      Ďalším zdrojom sú píly, ktoré majú sušiareň, prípadne stolárski predajcovia reziva. V tomto prípade je to už dosť drahé, neraz sú v ponuke neomietané dosky a prizmy, ktoré si treba ďalej spracovať. Takí tí typickí predajcovia dosiek, kde prídem a vyberiem si z dosiek na kusovky čo chcem veru chýbajú. Dosky zo sušiarne majú vlhkosť 8 až 10 percent, to už je naozaj stabilný masív.

      Ja to riešim na vidieku, v meste to bude omnoho zložitejšie.

Pridaj komentár