Ak postavíte hranatú nábytkovú škatuľu na tvarované nohy, akoby ste jej dodali vznešenosť. Tie najkrajšie pomenovali po kráľovnej Anne. Nik si však dnes už nespomenie či to bolo z oddanosti zručného stolárskeho majstra korune, alebo za tým bolo čosi viac.
Nech vyzerajú „nohy kráľovnej Anny“ – známe aj pod označením „cabriole“ – akokoľvek zložito, ich výrobu zvládne každý, kto má v dielni pásovú pílu, alebo dostatok trpezlivosti na to, aby vzal do ruky priamočiaru pílu s úzkym, dlhým pílovým plátkom. Je na škodu, že ich v našich interiéroch vídame tak zriedkavo. Za tú trochu námahy to stojí. Nech sú hoci aj z najlacnejšieho smrekového masívu.
Nákres na mieru
Šablóna zo sololitu je pre opakované prekresľovanie kľúčová. Nakreslíte si obdĺžnik ktorý vymedzuje výšku a šírku nohy a do neho pomocou pravítka a sady krivítiek nakreslíte oblé línie. Neexistujú žiadne pravidlá, ktoré by určovali proporcie nohy, jej obliny, či dokonca spôsob zahnutia. Dôležité je iba to, aby sa vám výsledok páčil.
Ja vyrábam nízke nohy na zásuvkovú komodu. Vyhovuje mi nízka, nevýrazná päta, tučný profil a nápadné vystúpenie v mieste kolena. Aby som si bol istý, že s úzkym pílovým listom dokážem kopírovať navrhnuté krivky, šablónu zo sololitu režem priamo na pásovej píle. Tá mi pomôže upraviť krivky tak, aby neboli pritesné.
Materiál si zlepíte vopred
Lepené hranoly sú asi tým najlepším materiálom na výrobu a na ich priereze priveľmi nezáleží. Dôležité je iba to, aby boli z každej strany väčšie ako je šablóna samotná. Preto si z vhodných odrezkov vždy lepím zopár hranolov do zásoby, aby som mal vždy vhodný materiál pripravený bez čakania.
Najlepšie je hustejšie rezivo, ktoré sa bude dať zvládnuť pri brúsení. Na väčšine plôch tvarovanej nohy smerujú vlákna pod rôznym uhlom na plochu a brúsenie je náročné. Mnohé kazy sa dajú poobchádzať pri správnom priložení šablóny, vrstva lepidla v spojoch však musí byť súvislá, aby sa kdesi vo vnútri po rozpílení neroztvorila škára.
Prekreslenie
Vnútorný roh nohy musí zvierať dokonalý, 90-stupňový uhol. Aj napriek snahe mať všetko v poriadku sa niekedy stáva, že lepené hranoly po opílení a hobľovaní nie sú dokonalé. Preto sa vyplatí s malým strojníckym uholníkom preveriť situáciu a poznačiť si ten správny.
Na kus hranola nakráteného na finálnu hrúbku potom už len prikladáme na dvojicu strán šablónu a obťahujeme ju mäkkou ceruzou, ktorú bude pri rezaní dobre vidno. Na dvoch susediacich stranách vznikajú nákresy zrkadlovo obrátenej nohy.
Po troche šrafovania je okamžite jasné, ako bude noha vo výsledku vyzerať. Šrafovanie je pomôckou, ktorá ukazuje z ktorej strany čiary treba viesť pílový list.
Rez prvý
Je to ako fádna rutina. Osadiť do píly úzky pílový list, a pomaly sledovať líniu po línii. Najprv zárez stopky na nohe a potom z druhej strany potiahnuť malú ostrú pätku a vytiahnuť oblú esovitú líniu až po vrch. Vo chvíli, keď sa odrezok oddelí od nohy, treba ho odložiť, budeme ho ešte potrebovať.
Druhý rez patrí malému zadnému výkroju. Pomalé napredovanie, plynulým a rozhodným tempom ušetrí námahu pri ďalšom brúsení a hladení. Potrebujeme súvislý rez s minimálnym vlnkovaním. Po niekoľkých nohách to už ide samo. Vyplatí sa pozrieť na intenzitu napnutia pílového listu.
Rez druhý
Tri kusy hranolčeka zlepíme úzkou maliarskou páskou tak, aby sme ich dôkladne lícovali s líniou vrchu a spodku nohy. Tá trocha materiálu v šírke pílového pásu by mohla pri nepozornosti spôsobiť odchýlku tvaru. Keď je zrejmé že všetky línie presvitajú aj cez pásku, pustíme sa do druhého kola rezania.
S rovnakou opatrnosťou a precíznosťou vzniká utajene v hĺbke hranola skutočná noha. Len čo sú rezy hotové, stačí rozmotať rôzne tvarované odpilky a medzi nimi sa objaví vytúžená noha kráľovnej Anny. Málokedy sa pri pílení čosi pokazí, aj napriek tomu je však výhodné píliť všetky štyri nohy súčasne, aby sme ich mohli vedľa seba nahrubo porovnať.
Brúsenie a vyhladzovanie
Najvhodnejšia taktika závisí na tom, čo sa nachádza v dielni. Ja pri smrekovom dreve siaham po jednoduchých brúsnych valčekoch, ktoré upínam do stolovej vŕtačky. Nie je to ideálne riešenie, ale s trochou citu to funguje. Najprv vyhladím vnútorné časti nohy, tie idú najlepšie. Potom sa sústredím na vonkajšie časti a jemne zrazím všetky ostré hrany na oblinách.
Akoby som dolaďoval základný tvar. Keď som so všetkými štyrmi spokojný, vymením brúsny kotúčik za mäkké brúsne rúno a pokúšam sa povrch vyhladiť. V tejto chvíli už vidno každý nedostatok, ktorému treba venovať osobitnú pozornosť. Brúsne hubky s rôznou zrnitosťou a pomalé tempo brúsenia pri zapnutom rádiu sú relaxom, na ktorého konci je odmena.
Radosť s tvarovaných nôh cabriole, ktoré ponesú niektorý z ďalších nábytkov. Je úžasné použiť ich pri renováciách fádnych škatúľ, ktorým doposiaľ čosi chýbalo.