Pred érou plastov snáď iné ani neboli. Stolári ich vyrábali z rôznych ľahkých drevín, aby hospodárom pomohli pri bezproblémovom skladovaní ovocia a zeleniny. Debničky boli rôznych rozmerov – od drobných dnešného typu, až po veľké paletové.

Kým „bedničkári“ z mesta s k nim vracajú aby vylepšili svoj imidž predpísaný módou, v niektorých krajinách ich intenzívne používajú dodnes. Prečo som sa v dielni do ich výroby pustil ja? Z prostého dôvodu. Potrebujem debničky na zeleninu a myslím si, že práve toto je najlacnejšia cesta.

Najviac práce dá príprava materiálu. Narezať tenké latky nie je s ostrým kotúčom na stolovej píle problémom, mne padli pod ruku odrezky zo stavebných hranolov, ktoré sa odpiľovali z koncov klieštin pri stavbe domu. Už mi poslúžili ako nohy na dočasnom pracovnom stole, neskôr som nimi podkladal kopy so schnúcimi doskami, teraz som ich už dlhšiu dobu obchádzal v jednom z regálov.

Pílim teda najprv hranolčeky so šírkou 6 centimetrov a tie potom rozmietam na latky nie hrubšie ako 12mm. Je to práca nudná, ktorá vyžaduje predchádzajúce hobľovanie a dodržanie kolmíc. Aj keď mám za chrbtom pásovú pílu, rezal som na kotúčovej, aby som si ušetril námahu s hobľovaním.

DSC_2415

Rohy pre jednoduchosť nechcem spájať trojuholníkovými hranolčekmi, volím radšej štvorcové s hranou 3 cm. Jednako sa v nich hravo ukryjú dlhé spinky pri spájaní a nebudem musieť vyrábať žiadny prípravok, aby som ich mal do čoho pevne usadiť pri skladaní debničky.

DSC_2418

Žiadna poriadna debnička sa nezaobíde bez uší. Rozhodne by mali byť pohodlné a tak pevné, aby sa pod ťarchou zeleniny vrchná latka nepraskala a nelámala. Ako to spraviť rýchlo a dobre? Forstnerov vrták do stojanovej vŕtačky, urobiť sériu otvorov vedľa seba a nakoniec všetko zaobliť z oboch strán rádiusovou frézkou. Samozrejme, tá široká strana patrí nahor a úzka pôjde dolu. Inak by to nedopadlo asi dobre.

DSC_2429

Keď som to pred časom skúšal riešiť kladivom a klincami, nešlo to. Všetko sa mi to rozoberalo a keď som debničku s námahou skompletizoval celú, chýbala jej pevnosť, ktorú nedohnalo ani lepenie. Tentokrát som preto siahol po sponkovačke s dlhými, 38mm sponkami. Je to najlacnejší kus na trhu, aký len nájdete, Gude za nejakých caa 40 eur. Diskutovať o životnosti, komforte a bezpečnosti nie je na mieste. Robíme debničku. Najprv všetky čelá. Viem si živo predstaviť, ako by trojuholníkové hranolčeky prácu skomplikovali.

DSC_2433

Teraz treba do bočníc vložiť spodné hranolčeky na upevnenie dna. Naložiť bočnice a nakoniec dná. Je to už len veselá práca, pri ktorej sa ozýva ck-ck-ck-ck-ck pri každom nastrelení. V tejto chvíli si človek želá, aby bol mal viac síl na začiatok a pripravil si latky na viacero debničiek odrazu. Predsa len, pomyslenie na ďalšie hobľovanie a rozmietanie je viac strašiakom ako radosťou.

DSC_2439

Výsledok? Pevná debnička, ktorá bude slúžiť – dúfam – nie jednej ale aspoň dvom generáciám.

DSC_2475

Ako vyrobiť debničku? Podrobný plán a postup som pripravil do niektorého z najbližších vydaní časopisu Urob si sám.

Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

1 komentár

Pridaj komentár