Ako postaviť samonosný podlahový rošt?

0

Možno ste sa s tým už stretli. Vyjdete na pôjd a betónová podlaha pruží pod nohami ako trampolína. Nech ktokoľvek prechádza okolo vás, každý jeden krok vyvoláva záchvev za záchvevom. Presne tak vyzerali prvé betónové deky, keď sa začalo upúšťať od drevených šťukátorov. Ako to riešiť pri rekonštrukcii domu?

Ak vám ako prvé napadlo pre novú podlahu vybudovať samonosný drevený rošt, ktorý by spočíval výhradne na obvodových stenách a priečkach, od začiatku ste na správnej ceste. Pri 5-metrovom preklenutí by však museli mať nosníky prierez 16×18 centimetrov, aby sa neprehýbali viac ako je prijateľné. Preto je možno zaujímavejšie pristúpiť na kompromis. V našom prípade to budú lepené smrekové nosníky s prierezom 8×8 centimetrov. Dispozícia je jednoduchá. Nosné priečky delia dom na tri úseky s dĺžkami 4,8 metra, 2,8 metra a 4,4 metra. Kým priečky možno na betónovej deke vyznačiť kriedou, obvodové steny sú dostupné bez akéhokoľvek sekania. Murivo v nadstavbe je o 10 centimetrov tenšie ako na prízemí. To nám vytvára pätku pre založenie roštu.

DSC_8376-550

Už pri hľadaní roviny je zrejmé, že betónové trampolíny nie sú iba pružné, ale aj v strednej časti prehnuté. Akoby tvorili vane s priehybom od 5 do 10 centimetrov. Budovanie roštu preto vyžaduje mnoho trpezlivosti. Niekoľko vodováh, rozmeriavania a neustále hľadanie najvyššieho a najnižšieho bodu. Je to takmer ako detektívka, po ktorej zostane na zemi niekoľko značiek, od ktorých začneme určovať rovinu. S nivelačným laserom by to šlo možno o čosi rýchlejšie.

DSC_8387-550

Pri budovaní samonosného roštu vychádzame z toho, že hranoly s osovým rozostupom 40 centimetrov podkladáme do roviny iba na miestach, kde sú pod betónom múry a priečky. Najjednoduchšou taktikou je zamerať polohu každého piateho a následne vypĺňať medzery medzi nimi. Je to pomerne presné a človeka neprekvapí žiadna chyba, ktorá by sa pri pokládke mohla násobiť.

DSC_8379-550

Podkladanie do roviny vyžaduje trpezlivosť, ak sa rozhodnete vylúčiť z hry podkladacie kliny, ktoré sa dajú napíliť pri prípravných prácach na mieru. S klinmi by šla práca možno  rýchlo, časom by sa však rozišli a spolu s nimi by podlaha stratila stabilitu. Keďže chceme tlak roštu roznášať do podkladového muriva, výhodnejšie je celoplošné podkladanie lamelami rôznych hrúbok. Na spodok staré laty a potom podložky podľa toho, čo ukáže vodováha. A samozrejme všetky ukotviť pneumatickou klincovačkou, aby sa nerozišli.

DSC_8404-550

Takéto podkladanie spotrebuje celé debničky tenkých odrezkov z latiek. Mne sa vyprázdnil kút v dielni, kto nepracuje s drevom, mal by zájsť za stolárom, ktorý robí s masívom. Tam sa vždy nájde čosi podobné, kým to neskončí ako kolík pri paradajkách alebo ako palivo v peci.

DSC_8416-550

Každá priečka je príležitosťou pre podkladanie roštu, nielen tie najhrubšie, ale aj tie, ktoré boli vystavané len na predel miestností. To pomáha zmenšiť rozpon roštu a dodať mu stabilitu a pevnosť. Ak sú rozpony pridlhé, treba pri priereze 8×8 rozmýšľať, ako ich stiahnuť k dĺžke troch metrov. Zvyčajne prichádza kompromis. Doplnkové laty vzdialené meter od nosných priečok, ktoré roznášajú záťaž do plochy. Najlepšie je spraviť ich tak, aby medzi podložením a trámom bola milimetrová medzera. To je práve dosť na to, aby sa záťaž prenášala hlavne na nosné prvky a nie do pomocných línií.

DSC_8431-550

Tam kde sú na betóne nerovnosti, roznášacie laty bude predsa len nutné podložiť drevenými klinmi. Aby sa neposúvali pri pružení, postačí ich natrieť lepidlom na drevo, ktoré spraví spoľahlivo svoju prácu. Takýto klinok sa už nikdy neposunie. Škoda špekulovať čosi s klincami.

DSC_8447-550

Všetky spoje hranolov na nosných priečkach je dobré pospájať dvojicou turboskrutiek. Ak má presah aspoň 50 centimetrov, je to dostatočný pomocný prvok, ktorý znižuje priehyb roštu. Ak stred klesá nadol, konce sa dvíhajú. Takto im však v pohybe bráni susedný hranol. Je to ohromný rozdiel a pomáha výrazne vystužiť  rošt.

DSC_8458-550

Chvíľu trvá vybudovať na ploche 10×12 metrov rošt, ktorý má všetky predpoklady pre to, že sa časom nerozsype a nebude vŕzgať. Ešte posledné čistenie a vysávanie a môže sa začať s pokládkou podpodlahy. V tomto prípade sú to OSB dosky s hrúbkou 22 milimetrov, ktoré sa do roštu upevňujú skrutkami Wurth Assy 3.0 s polozávitom vo formáte 4×70. Na každých 20 centimetrov hranolu patrí vždy jedna skrutka.

DSC_8463-550

Či má zmysel pri rekonštrukcii taktizovať s rozostupom hranolov alebo nie, je na diskusiu. Rovnako aj množstvo odpadu, ktoré pri tom vznikne. Ak sa rozhodnete pre kontinuálne kladenie OSB dosiek tak, ako sa to robí s plávajúcou podlahou, potom na každé miesto, kde sa stretáva pero s drážkou treba vytvoriť pomocné mostíky. Opäť ich lepíme disperzným lepidlom a klincujeme pneumatickou klincovačkou kalibru Gauge 15. Je to poistka pre prípad, ak by v priebehu desaťročí niektoré z lepených spojov zlyhali.

DSC_8519-550

A ak ide o dutinu pod podlahou, áno, vmestia sa do nej káble, rúry a kadečo. Hoci aj zvyšok tepelnej izolácie nad špajzu, ktorá si vďaka nemu v lete zachová lepšie svoj akumulovaný chlad.

DSC_8529-550

 

Milan Gigel
Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

Pridaj komentár