Niekedy nie je čas a chuť na vyrovnávanie krivých stien maltou a stierkovaním. Na tej v dielni, bola kedysi nalepená kachlicová pec a majstri ju postavili tak, že ubieha viac ako 5 centimetrov od kolmice. Ja ju teraz potrebujem mať dokonalú, aby sa mi stala pozadím pre fotografovanie do časopisu.
Na začiatok snáď len trochu premeriavania vodováhou, aby som zistil, na čom som. Vyzerá to tak, že vrch steny vchádza do miestnosti a je tou najvystúpenejšou časťou. Práve tam bude potrebné začať so stavbou jednoduchého roštu na sadrokartón. Spodné časti steny odbiehajú do susednej pivnice a v strede je bubon, ktorý prekážať nebude. Len výška miestnosti sa mení z 200 cm v jednom rohu na 205 v druhom. Prvé merania teda naznačujú, že by som mal siahnuť po sadrokartónových tabuliach a namontovať ich na výšku. Takpovediac bez strát.
Najprv si teda napílim podkladové laty. Aby som nemusel von, stolovú pílu mám oproti oknu, ktoré stačí pootvoriť. Za pílou sú zasa dvere, tak je to akoby som pílil z chodby do predzáhradky. V malej dielni je takáto geometria na nezaplatenie. Šírka postačí 6 centimetrov, laty nemusia byť ani hobľované a v tomto prípade ani rovnako hrubé. Na krivej stene bude treba robiť korekcie.
Vypratanie dá trochu zabrať a v kopách nedostupných pilín sa nájdu rôzne drobnosti, ktoré som hľadal už dlhší čas. To, čo sa na spodku steny javí byť ako tmavý čierny pás, to sú obsekané základy, ktoré sa vynorili pri prehlbovaní pivnice. Natreté sú asfaltovým penetrákom, ktorý na ne šiel vtedy, keď sa nalieval betón novej, tentokrát už hlbšie uloženej podlahy. Vpravo vidno tú divočinu po peci.
Ak sa môžem vyhnúť vymeriavaniu hmoždín na stenách a potom ich párovaniu so skrutkami, radšej siahnem po tých natĺkacích. Pri drevených latách na ktoré pôjde sadrokartón je dôležité zahĺbiť ich tak, aby hlavičky a lem hmoždiny neprečnievali von. Robievam to plochým vrtákom, ktorým vykružím z dreva toľko, čo je treba na schovanie hlavičiek.
Vymeranie prvého radu je jednoduché, stačí sa držať vodováhy. Pridržať latu na stene, cez pripravené diery navŕtať otvory do steny a natĺkať. Lata ihneď ukáže, či stena nie je prehnutá aj priečne. Ak áno, treba ju vypodložiť aby nepružila. To pomôže dodať silu aj hmoždinovým závesom.
Takto som postupoval až nadol. S dvojmetrovou vodováhou treba vymerať hrúbku každej podložky. V dielni sa vždy nájde nejaký odrezok, či dva, ktoré možno pre tento účel použiť. Ja som všetky pre istotu ešte prichytil na mieste klincom, ak by sa po čase čosi uvoľnilo. Nemusia padať na zem a ponechať rošt voľný.
Teraz už iba dotiahnuť laty v miestach nadpájania, všetko pozametať, povysávať a stena je pripravená na montovanie sadrokartónov. Dielňa síce stratí nejakých 6 centimetrov zo svojej šírky, s maltou by som však pri vyrovnávaní bol ešte iba na začiatku.
Sadrokartóny sedia tak ako som plánoval, zaskočiť môže iba slabá príprava. Čierne skrutky s jemným závitom sa jednoducho do dreva nepritiahnu tak ako treba. Zo sadrokartonárskych treba tie, ktoré majú redší závit. Ak však nie sú na dosah ruky, postačia aj obyčajné samorezky do dreva s dĺžkou 4 mm. Majú síce menšie hlavičky, dá sa ich však použiť viac kusov.
Keďže pri krivej podlahe vznikajú v mieste nadpojení schody, treba vyriešiť nepekný detail hore i dolu. Na vrchný som použil polystyrénové lišty, ktoré som usadil do lôžka z lepidla Pattex Power Fix. Je to tá najrýchlejšia a najjenoduchšia cesta, ktorá vždy funguje. Spodok som zatiaľ neriešil, príde na rad až neskôr.
Po vytmelení a vybrúsení začína všetko vyzerať ako sa patrí. Kto by tomu uveril, že to trvalo iba krátku chvíľku a minuli sa na to iba zvyšky z rekonštrukcie. To, že som použil protipožiarny sadrokartón je z princípu iba náhoda.
Bez penetrácie by to nešlo a ak ide o jej nanášanie, som verný valčekom. Tak mám dokonalý prehľad o tom, koľko sa nasiakne do steny a mám istotu, že na povrchu nevznikne film, ktorý by nechcel prijať farbu. V tomto prípade je to Primalex hĺbková penetrácia. Vždy používam maliarsku vaničku, do ktorej si nalejem primerané množstvo, aby som nič nezlieval späť do balenia. Takto bez znečistenia má penetrácia pri vhodnom skladovaní takmer neobmedzenú životnosť.
Rovnako rýchle tempo bude nasledovať aj pri výmaľbe. Volím striekanie systémom Wagner W585 a bielu farbu Primalex Projekt. V jednom kroku spojím rýchle a štedré krytie striekacej pištole s kvalitami tohto disperzného náteru, ktorý pri striekaní znesie aj primerané riedenie. Je to kombinácia, ktorou by som šiel aj do výmaľby omnoho väčšieho priestoru. Takto v malom to bude chuťovka.
Už pri prvom nástreku sa ružová farba sadrokartónu stráca a s vysychaním farby sa javí byť krytie úplne dostatočné. Ja však spravím ešte jeden prestrek priečnym smerom, pretože blesky fotoaparátov sú potvory a dokážu presvietiť kadečo. Výhodou striekania je, že to možno urobiť aj na vlhkej farbe bez toho, aby čosi stekalo. Opäť šetrím čas, aj keď idem ako stroj, ktorý nemá čas na oddych.
Tu je finále. Práve na tomto stole sa rodia fotografie pracovných postupov do časopisu Urob si sám. Tu sa dokumentujú všetky tie milé výrobky z dreva – od najobyčajnejšej dosky na váľanie cesta až po truhlice či iné kúsky nábytku. Konečne budem mať lepšie pozadie pre snímanie väčších projektov, kde nebudú prekážať chyby steny a police na nej navešané.
