Nech ho v interiéri nastrojíte kdekoľvek, vyzerá skutočne skvele. Aj napriek tomu, že sa z neho na internete nekonečným opakovaním stáva klišé. Ak viete ako na to, výroba vám nezaberie viac ako desať minút. Ideálny darček, ktorý nestojí veľa.
Čím drsnejšiu kôru polienka majú, tým krajší bude výsledok. Palivový smrek či buk by bol dozaista fádny. Chce to štruktúru a kôru, ktorá neopadne dolu. Borovica je možno na prvý pohľad pekná, kto by však stál o živicu vytekajúcu na nábytok. Do úvahy preto pripadajú iba listnáče. Ak máte na mysli vŕbu, ktorá je hojná všade kde je vlaha a za každý odpílený kus dorastie do roka nový, asi budete na správnej ceste. Dôležité je iba to, aby boli polienka dokonale preschnuté. Každé z nich musí mať priemer od 5 centimetrov nahor, aby bolo kam vyrobiť zahĺbenie.
Bez ohľadu na druh použitej píly, každé polienko musí mať chuť stáť na stole a jeho konce musia byť rovnobežné. To pri prehnutých kusoch nemusí byť také jednoduché, ako pri rovných. Pri pílení prekážajú aj hrče a odbočky konárov, takže najlepšou taktikou je ukladať ho do píly tak, aby priehybom ležalo na boku. Napíliť si o niekoľko kusov viac a tie čo horšie pasujú vyradiť je snáď tou najlepšou taktikou.
Je pekné, ak má každé polienko inú dĺžku. Nemalo by to však znamenať, že z nich zostavíme somársky rebrík. Chce to trochu prehadzovania medzi sebou, dodatočného skracovania a opätovného ukladania. Niekomu to ide samo, iní musia experimentovať, kým sa im výsledok nepáči. Kiež by sa dalo žrebovať, aby sa veci udiali náhodne.
Na zahĺbenie otvorov pre čajové sviečky je najvhodnejší forstnerov vrták s priemerom 40 milimetrov. Ak nakupujete cez internet z Číny, potom sa vyplatí preskúmať ponuku. Cena je minimálna. Vyhotovenie je kvalitné a vŕtané otvory sú čisté. Dva karbidové zuby pre predrez, dve karbidové ostria pre odoberanie materiálu z dna otvoru a stredový hrot. Viac toho naozaj netreba.
Vŕtanie uľahčí stojanová vŕtačka, do ktorej je možné polienka pevne upnúť. Najprv však treba odhadnúť, kde sú stredy a vyznačiť ich. Na stred letokruhov sa spoliehať nemožno, vždy uhýba tým smerom, kde drevo rastie pomalšie. Zahĺbenie je najkrajšie vtedy, ak z neho vyčnieva čajová sviečka von. Takže menej je v tomto prípade zaručene viac.
Aby sa kôra kdesi nezadrela a nestrhla pri používaní, možno stojí za to zaobliť jej hrany. Vibračná brúska s papierom zrnitosti P80 urobí prácu dokonale, ak však radšej stískate šmirgeľ medzi prstami, ide to aj tak.
Teraz už len zlepiť všetko dohromady. Chce to trochu otáčania a hľadania polohy, v ktorej je kontakt susedných polienok najspoľahlivejší. Mnohé polienka sa so susednými dotýkajú na dvoch miestach. Tam sa osvedčili drobné značky, alebo prsty položené v línii spoja. Chytiť a už len natiahnuť prúžok tavného lepidla. Lepšie sú tyčinky s vyššou teplotou tavenia, dávajú viac priestoru pre doladenie spoja.
Výsledok je ohromný, hoci by mal svietnik desiatky skrytých chýb. Z takejto krátkej práce je neuveriteľná radosť, takže by ma vôbec neprekvapilo, ak by niekto dostal chuť vyrábať ich po tuctoch.
