Neexistujú žiadne pravidlá, ako by mali dekorácie s motívom vtáčikov vyzerať. Ak však siahnete po drevených odrezkoch a vpíšete do nich dušu horúcou špičkou mikropájky, výsledok môže byť pôsobivý.
Na začiatku je iba jednoduchý nákres, akoby detskou rukou. Hoci majú vtáčatá siluety, pri ktorých hneď vieme povedať či je to sova alebo oriešok, môžeme zostať aj vo svete fantázie. Každé vtáča má výrazné bruško, na hlavičke zobák a na konci chvostík. Pásová píla sa pustí po líniách bez odvrávania.
Surový kus dreva – hoci už má svoj tvar – predsa len pýta zaobliť. Brúsna hubka dokáže strhnúť hrany tak, aby sa nevtláčali do prstov a dlane, elektrická brúska dokáže vyrobiť dokonalé obliny. Tí šikovnejší možno siahnu po ostrom rezbárskom noži, aby tvary dotvorili k dokonalosti.
Rozpálená mikropájka je ako ceruza. Síce veľká, ťažká a nemotorná, ale vždy ochotná vpáliť do každého dreva línie, oblúky a bodky. Táto sova je z bukovej dosky a línie sú tmavé, hoci plytké.
Jednoduchá – priam ľudová – výzdoba dodá veselosť aj vtáčikom. Niekde sa ukrýva srdiečko, inde čítate zrnká maku alebo chocholku, akú má azda iba pipíška a sýkorka hôrna.
Ak dostanú špagátiky, potom vyzerajú dozaista roztomile. Dnes visia na drevenom stĺpe pri srdiečkach, zajtra možno budú zdobiť okná vo verande.
Len múdra sova už sedí na vynovenej skrini, aby dohliadla na knižky v policiach. Akoby to ešte pred chvíľou vôbec nebol kus fádneho dreva.
