Stáva sa to často. Priložíte pánt na rám dverí, obkreslíte otvory pre predvŕtanie a pri doťahovaní skrutiek vás čaká nemilé prekvapenie. Ich zápustné hlavy odtiahnu pánt nabok.
Na vine sú otvory, ktoré neboli poznačené a navŕtané na správnom mieste. Aj tá najdrobnejšia odchýlka môže spôsobiť, že takéto dvierka do nábytku nesadnú. Budú zadrhávať, nebudú priliehať k rámu a čím väčšie sú, tým je problém viditeľnejší. S pomôckou pre vŕtanie však ide všetko bez sklamaní. Bez vymeriavania a nastavovania.
Samostrediaci vrták je akousi skladačkou. Do stopky je imbusom uchytený obyčajný vrták na kov. Na ňom je navlečená pružinka, strediace puzdro a kryt. Všetko v pohyblivej zostave, ktorá zabezpečí, aby bol vŕtaný otvor vždy v strede otvoru na pánte, závese či úchytke.
Zaoblený hrot zapadne do kužeľového zahĺbenia kovania a keď sa vŕtačka roztočí – samozrejme bez toho, aby sa točilo strediace puzdro – vrták môže urobiť svoju prácu. Otvor po otvore, cez šablónu otvorov kovania.
Výsledkom je séria predvŕtaných ovorov, pri ktorých skrutky pritiahnu kovanie k podkladu namiesto toho, aby ho vytáčali do strán. Otvory sú plytké, pri najtenšom vrtáku nie hlbšie ako 12 milimetrov. Podľa potreby ich možno prehĺbiť.
Samostrediace vrtáky vám síce asi v železiarstve neponúknu, na internete ich však možno kúpiť v sade v priemeroch 5/64″ , 7/64″ , 9/64″ a 11/64″, čo zodpovedá našim 2, 2.8, 3.5 a 4.5mm. Rozhliadnite sa po výraze „self-centering bit“ a zistíte, že vám ich z Číny pošlú za necelých 7 eur.
Kvalita je prijateľná, tupý alebo zlomený vrták jednoducho vymeníte za nový, ktorý kúpite kdekoľvek v potrebách pre domácich majstrov.
