Drevený peračník – praktický a dekoratívny

2

Tí starší si možno spomenú na svoje prvé dni v škole. S dreveným peračníkom azda chodil na hodiny kreslenia aj Janko Alexy a všetci tí, ktorí sa rozhodli namiesto remesla venovať štúdiu. Kedysi samozrejmosť všedného dňa, dnes dekorácia, ktorá robí radosť. Ako na jeho výrobu?

Bol to dubový klát na kúrenie. Miestami chytený hnilobou, predsa len čímsi zaujímavý. Preto neskončil v peci ale na poličke v dielni, kde schol vyše roka. Pásová píla z neho vyčarí niekoľko doštičiek v priebehu minúty. tá tenšia má 5 milimetrov, hrubšia približne 10. Stále sú to však iba drevené pláty so surovým okrajom a typickou, štipľavou vôňou dubu.

DSC_2190

Hobľovačka a píla im na kráse neubrala. Každá z nich prišla o 2 milimetre hrúbky a nerovné okraje. Sú to dosky z okraja klátika, takže všade vidno jadro, beľ a hnilobu, miestami dokonca aj prácu hmyzu. Je to drevo s  charakterom, ktorý sa pre výrobu historickej repliky hodí.

DSC_2191

Aký veľký má byť peračník, aby bol praktický? Tento asi nik nebude nosiť v aktovke, predsa len by však bolo dobré, aby nebol priveľký. Či v ňom budú ceruzy, pastelky, alebo výbava pre tušovú perokresbu zatiaľ nie je úplne jasné.  Primeriavaním teda odhadneme veľkosť, aby sme sa mohli pustiť do ďalšej práce.

DSC_2192

Klince asi neboli pri peračníku bežným nástrojom na spájanie, takže všetko pôjde v réžii lepidla. Duvilax Expres – LS vytvára rýchlo spoj, ktorý sa dá ďalej opracovávať. Takže namazať, na desať minút prichytiť štipcovými zvierkami a pôjde sa ďalej. Samozrejme iba vtedy, ak je v dielni dostatočne teplo, aby lepidlo spravilo svoj zázrak.

DSC_2195

Na spodnej časti bude musieť byť okraj širší. Bude v ňom otočný mechanizmus pre veko, takže dupľovaná latka bude tým najlepším riešením. Najprv zlepiť koniec lišty dovedna, potom odpíliť a opäť lištičky oddeliť od seba. Budú pre ďalšie použitie.

DSC_2196

Po pridaní priečky a vrchného uzáveru začína peračník dostávať svoj tvar. Je priestranný s malou rezervou, ktorá zaistí pohodlné vkladanie a vyberanie obsahu. Pierka, guma či strúhdlo do priečinka, písacie potreby vedľa. Tak by to malo byť.

DSC_2197

Veko má rovnaké rozmery ako dno, potrebuje však zámok. Ten kombinuje dvojicu uhlov, ktoré sa na pokosovej píle dajú nastaviť jednoducho. Uhol 45-stupňový patrí k náklonu kotúča a 15-stupňový bude odklon roviny pílenia. Vzniknú dva kúsky, z ktorých každý naplní svoje poslanie.

DSC_2199

Niekedy – i teraz sa to prihodilo – sa stane, že sa v dreve objaví prasklina, ktorá vznikla pri jeho vysúšaní. Oprava je jednoduchá. Stačí niekoľko kvapiek sekundového lepidla do škáry a chyba je opravená. Ide to omnoho rýchlejšie ako s disperziou, riziká sú však rovnaké. Ak sa povrch zašpiní lepidlom, morenie či napúšťanie odhalí škvrnu.

DSC_2202

Kratší dielec vrchnáku patrí k špičke peračníka. I ten je nalepený Duvilaxom a bol pod štipcami zo 10 minút, aby nový spoj získal pracovnú pevnosť. Zarovnanie so stranami je dôležité, nič by nemalo pretŕčať. Inak uhly nesadnú.

DSC_2203

Do druhej časti veka treba na spodnej strane vyvŕtať dieru pre skrutku a zahĺbenie pre jej hlavičku. Malo by to pripadnúť do stredu spodnej priečky, drobné vyosenie však nebude spôsobovať ťažkosti.

DSC_2204

Skruka je na mieste a veko sa voľne otvára. Rohy síce trochu prekrývajú malý priečinok pre odkladanie pierok, tak to však má byť. Je to aspoň malá ochrana proti nechcenému vysypaniu.

DSC_2205

Ostrohranná dubová tehlička nepôsobí príliš vábne. Ponáša sa na moderné bambusové doplnky a predsa len chceme, aby peračník – hoci je nový – sa aspoň tváril, že čosi pamätá. Brúsna nylonová kefa a segmentový leštiaci valec spravia vo vŕtačke svoje. Vyčešú mäkšie časti dreva a tam, kde zmenu nevidno, vždy sa dá nožíkom stiahnuť hrana, prípadne zabrúsiť tvar.

DSC_2206

Teraz prichádza elixír starnutia. Staré nepotrebné klince rozpustené v octe. Oxidy železa zreagujú s tanínmi v dreve a vznikne tmavá kresba. A o tom, že tanínov je v dube viac ako dosť niet pochýb. Kým smrek pri tomto elixíre jemne zošedne a získa hnedasté tóny staroby, dub je už po pár sekundách úplne čierny.

DSC_2207

Krásavec nastrojený so svojimi zverencami. Takmer ako pred mnohými rokmi, akoby len kdesi na pôjde čakal na svoje objavenie. Nuž, tento je zaručene nový.

DSC_2210

Milan Gigel
Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

2 KOMENTÁROV

Pridaj komentár