Bolo to staré zrkadlo z kredenca. Opotrebované, miestami zošednuté, s fľakmi ktoré už neodrážali obraz sveta. Opreté ležalo za skriňou po celé roky. Prišiel však čas, vynoviť jeho zašlú slávu a vrátiť ho späť do života.
Nie však hocijako, ale s pompéznosťou, ktorá patrí k jeho veku. Pár starých dosiek z králikárne, kúsok sololitu, odrezky líšt a pozlátka, ktorá zakryje chudobu použitého materiálu. Čo by ste povedali na to, keby z toho vzniklo empírové zrkadlo, aké nekúpite v žiadnom obchode?
Pre začiatok trochu rezania. Zrkadlo síce nie je priveľké, predsa len jeho tvar nesedí k zámeru. Keďže do nového, výrazného rámu sa viac pýta štvorec ako obdĺžnik, niet inej cesty ako rozrezať ho. Nožom na sklo s ostrým kolieskom to nie je problém. Jeden ťah po lícovej strane a zrkadlá sú odrazu dve.
Aj staré dosky žiadajú trochu kozmetiky. Ohobľovať z oboch strán na rovnakú hrúbku a hoblíkom zraziť hrany, aby boli úplne zaguľatené. Vyzerajú ako dosky do plota, náš zámer je však úplne iný. Každá z nich bude vystupovať za seba a predsa budú tvoriť celok.
Ideme na krátenie. Kým v hlave sa rodí myšlienka, pod kotúčom pokosovej píly sa dosky delia na fragmenty. S presným, 90-stupňovým uhlom rezu, aby po uložení vedľa seba tvorili dokonale rovnú hranu, ktorá už nepotrebuje ďalšie opracovanie. Len opäť hoblíkom stiahnuť jej ostrosť.
Zatiaľ nahrubo na stole začína byť jasno v tom, ako by mohol rám vyzerať. Zrkadlo sa utápa v otvore, ktorý na každej strane vo finále ponechá 2-milimetrovú medzeru. Niektoré zo stredných latiek bude preto potrebné zúžiť.
Spájanie nemusí byť náročné a aby si dosky zachovali svoj charakter a spoje boli viditeľné, taktika je jasná. Pre začiatok lepenie vodeodolným lepidlom Duvilax D3 Rapid a poriadne utiahnuť zvierkami.
Aby však boli spoje pevné a pridali na pohľad aj kus remeselnej práce, použijeme vlnkované spony. Kladivom by ste ich márne nabíjali do dreva, treba na to pneumatickú pištoľ, ktorá ich v zlomku sekundy zasekne do dreva.
A teraz trochu brúsenia. Nech je všetko hladké, príjemné na dotyk a nikde nič nevystáva. Nech sa však snažíme zo všetkých síl, stále je to len chudáčik, kde jedna doska temnie hnilobou a ostatné na tom tiež nie sú omnoho lepšie.
Čo by to bolo za kráľovské zrkadlo bez kráľovskej koruny? Korunku vytvoríme reliéfnou lištou, vyberáme čosi ako NR 3615. Dva spoje pod 45-stupňovým uhlom a presné nakrátenie. Viac zručnosti to nepýta. Je pekné ak korunka prechádza za roh, najlepšie tak, aby nebola škára na spoji.
Upevňovanie je po zložení nasucho opäť rýchle. Pásik lepidla a ihličky bez hlavičiek nastrelené z klincovačky. Nič netreba uťahovať, stužovať a zvierkovať, všetko drží na svojom mieste. Na dobre zostavených doskách musí lišta sedieť bez škáry.
Zrkadlo by v otvore nesedelo, potrebujeme nejaký čelný lem, ktorý by zabránil jeho vypadnutiu. Aj ten bude z krycích reliéfnych líšt. Tentokrát to bude krycia lišta KX2108, taktiež z fabriky Spálenský. Stačí kvapka sekundového lepidla do každého rohu a rámom možno manipulovať.
Druhý rámik bude podobný, ibaže bude sedieť na sololite. Tam sa už nežiada na veľkej ploche žiadne klincovanie. Stačí len naniesť Duvilax a pritisnúť ho k podkladu. Tak vznikne akýsi rámik s výplňou, ktorý bude ozdobou.
Takto to vyzerá na drevenom torze. Zrkadlo začína naberať svoj tvar a charakter, i keď pôsobí dojmom lacnej divadelnej kulisy. Ako sa podarilo posadiť rámiky, aby pôsobili harmonicky? Najprv bolo všetko líniami narysované na torze.
Vrchný rámik nie je len na parádu, i keď tvoriť krásu bude jeho poslaním. Do neho pripadne trojica historických podobizní. Dvomi prúžkami sololitu preto vyrobíme predely. Opäť to najrýchlejšie spraví sekundové lepidlo.
A aby to bolo kompletné, pridáme ešte po dva pruhy po oboch stranách. Možno by tam zapasovala nejaká jednoduchšia rezba, takto sa ale budeme niesť v geometrii, ktorá uzavrie sériu rámikov a predelov.
Nie, nie je to biela základná farba. To sme len rozmiešali sadrokartonársky tmel do Balakrylu UNI mat a rám dostal trojicu náterov. Táto hustá hmota dokáže pod štetcom tvoriť štruktúry, zaobľovať hrany a vytvoriť základ, ktorý pripomína viac pálenú hlinu ako drevo. Sponky zhrdzaveli, rám je však pekný.
Z trochu iného súdka je maľovanie rámu. Dvojica zlatých akrylových farieb Koh-i-noor, strieborná z rovnakej sady a k tomu zlatá pasta a žltý akryl z Lidla. K tomu kúsok odvahy, experimentovania a behania štetcom po podklade, aby z toho vyšiel zlatý rám s patinou.
Pravdou je, že metalické farby nie sú lesklé ako skutočný kov. Preto ešte niektoré z fragmentov dostanú finálnu vrstvu zlátenky. Opäť však všetko musí vyzerať ak, akoby malo už najlepšie roky za sebou. Podkladové lepidlo preto nanesieme trošku nerovnomerne a povrch prekefujeme.
Na záver už iba podobizne. Tieto sme preniesli z laserového výtlačku do vrstvy PVA lepidla, z ktorého sme vydrhli po uschnutí zvyšný papier. Obrázky treba samozrejme najprv otočiť zrkadlovo, aby vyzerali na podklade ako majú.
Už len záves na rubovú stranu a zrkadlo je hotové. Na začiatku to bol materiál takmer ako zo smetného koša, vo finále máme noblesné zrkadlo, aké kedysi viseli na stenách v obydliach tých majetnejších.
