Vyrobte si zrkadlo aké v obchode nekúpite

0

Bolo to staré zrkadlo z kredenca. Opotrebované,  miestami zošednuté, s fľakmi ktoré už neodrážali obraz sveta. Opreté ležalo  za skriňou po celé roky. Prišiel však čas, vynoviť jeho zašlú slávu a vrátiť ho späť do života.

Nie však hocijako, ale s pompéznosťou, ktorá patrí k jeho veku. Pár starých dosiek z králikárne, kúsok sololitu, odrezky líšt a pozlátka, ktorá zakryje chudobu použitého materiálu. Čo by ste povedali na to, keby z toho vzniklo empírové zrkadlo, aké nekúpite v žiadnom obchode?

Pre začiatok trochu rezania. Zrkadlo síce nie je priveľké, predsa len jeho tvar nesedí k zámeru. Keďže do nového, výrazného rámu sa viac pýta štvorec ako obdĺžnik, niet inej cesty ako rozrezať ho. Nožom na sklo s ostrým kolieskom to nie je problém. Jeden ťah po lícovej strane a zrkadlá sú odrazu dve.

DSC_1814

Aj staré dosky žiadajú trochu kozmetiky. Ohobľovať z oboch strán na rovnakú hrúbku a hoblíkom zraziť hrany, aby boli úplne zaguľatené. Vyzerajú ako dosky do plota, náš zámer je však úplne iný. Každá z nich bude vystupovať za seba a predsa budú tvoriť celok.

DSC_1816

Ideme na krátenie. Kým v hlave sa rodí myšlienka, pod kotúčom pokosovej píly sa dosky delia na fragmenty. S presným, 90-stupňovým uhlom rezu, aby po uložení vedľa seba tvorili dokonale rovnú hranu, ktorá už nepotrebuje ďalšie opracovanie. Len opäť hoblíkom stiahnuť jej ostrosť.

DSC_1818

Zatiaľ nahrubo na stole začína byť jasno v tom, ako by mohol rám vyzerať. Zrkadlo sa utápa v otvore, ktorý na každej strane vo finále ponechá 2-milimetrovú medzeru. Niektoré zo stredných latiek bude preto potrebné zúžiť.

DSC_1820

Spájanie nemusí byť náročné a aby si dosky zachovali svoj charakter a spoje boli viditeľné, taktika je jasná. Pre začiatok lepenie vodeodolným lepidlom Duvilax D3 Rapid a poriadne utiahnuť zvierkami.

DSC_1821

Aby však boli spoje pevné a pridali na pohľad aj kus remeselnej práce, použijeme vlnkované spony. Kladivom by ste ich márne nabíjali do dreva, treba na to pneumatickú pištoľ, ktorá ich v zlomku sekundy zasekne do dreva.

DSC_1822

A teraz trochu brúsenia. Nech je všetko hladké, príjemné na dotyk a nikde nič nevystáva. Nech sa však snažíme zo všetkých síl, stále je to len chudáčik, kde jedna doska temnie hnilobou a ostatné na tom tiež nie sú omnoho lepšie.

DSC_1824

Čo by to bolo za kráľovské zrkadlo bez kráľovskej koruny? Korunku vytvoríme reliéfnou lištou, vyberáme čosi ako NR 3615. Dva spoje pod 45-stupňovým uhlom a presné nakrátenie. Viac zručnosti to nepýta. Je pekné ak korunka prechádza za roh, najlepšie tak, aby nebola škára na spoji.

DSC_1826

Upevňovanie je po zložení nasucho opäť rýchle. Pásik lepidla a ihličky bez hlavičiek nastrelené z klincovačky. Nič netreba uťahovať, stužovať a zvierkovať, všetko drží na svojom mieste. Na dobre zostavených doskách musí lišta sedieť bez škáry.

DSC_1827

Zrkadlo by v otvore nesedelo, potrebujeme nejaký čelný lem, ktorý by zabránil jeho vypadnutiu. Aj ten bude z krycích reliéfnych líšt. Tentokrát to bude krycia lišta KX2108, taktiež z fabriky Spálenský. Stačí kvapka sekundového lepidla do každého rohu a rámom možno manipulovať.

DSC_1828

Druhý rámik bude podobný, ibaže bude sedieť na sololite. Tam sa už nežiada na veľkej ploche žiadne klincovanie. Stačí len naniesť Duvilax a pritisnúť ho k podkladu. Tak vznikne akýsi rámik s výplňou, ktorý bude ozdobou.

DSC_1829

Takto to vyzerá na drevenom torze. Zrkadlo začína naberať svoj tvar a charakter, i keď pôsobí dojmom lacnej divadelnej kulisy. Ako sa podarilo posadiť rámiky, aby pôsobili harmonicky? Najprv bolo všetko líniami narysované na torze.

DSC_1830

Vrchný rámik nie je len na parádu, i keď tvoriť krásu bude jeho poslaním. Do neho pripadne trojica historických podobizní. Dvomi prúžkami sololitu preto vyrobíme predely. Opäť to najrýchlejšie spraví sekundové lepidlo.

DSC_1832

A aby to bolo kompletné, pridáme ešte po dva pruhy po oboch stranách. Možno by tam zapasovala nejaká jednoduchšia rezba, takto sa ale budeme niesť v geometrii, ktorá uzavrie sériu rámikov a predelov.

DSC_1833

Nie, nie je to biela základná farba. To sme len rozmiešali sadrokartonársky tmel do Balakrylu UNI mat a rám dostal trojicu náterov. Táto hustá hmota dokáže pod štetcom tvoriť štruktúry, zaobľovať hrany a vytvoriť základ, ktorý pripomína viac pálenú hlinu ako drevo. Sponky zhrdzaveli, rám je však pekný.

DSC_1838

Z trochu iného súdka je maľovanie rámu. Dvojica zlatých akrylových farieb Koh-i-noor, strieborná z rovnakej sady a k tomu zlatá pasta a žltý akryl z Lidla. K tomu kúsok odvahy, experimentovania a behania štetcom po podklade, aby z toho vyšiel zlatý rám s patinou.

DSC_1840

Pravdou je, že metalické farby nie sú lesklé ako skutočný kov. Preto ešte niektoré z fragmentov dostanú finálnu vrstvu zlátenky. Opäť však všetko musí vyzerať ak, akoby malo už najlepšie roky za sebou. Podkladové lepidlo preto nanesieme trošku nerovnomerne a povrch prekefujeme.

DSC_1844

Na záver už iba podobizne. Tieto sme preniesli z laserového výtlačku do vrstvy PVA lepidla, z ktorého sme vydrhli po uschnutí zvyšný papier. Obrázky treba samozrejme najprv otočiť zrkadlovo, aby vyzerali na podklade ako majú.

DSC_2247

Už len záves na rubovú stranu a zrkadlo je hotové. Na začiatku to bol materiál takmer ako zo smetného koša, vo finále máme noblesné zrkadlo, aké kedysi viseli na stenách v obydliach tých majetnejších.

DSC_2254

Milan Gigel
Je redaktorom víkendovej prílohy denníka SME, kde sa venuje témam dom, dvor, dielňa, záhrada. Záhradkárske a drobnochovateľské články publikuje v časopisoch Doma v záhrade, USS Záhrada, Recepty Prima Nápadů a Zahradnická kuchařka, o skúsenosti získané pri práci v dielni a na stavbe sa s čitateľmi delí v časopise Urob si sám. Aktívne prispieva i do časopisov Môj Dom a Tvorivé ekoBývanie.

Pridaj komentár