Ako sme stavali záhradný domček

Je to sen o zákutí pre oddych a pohodu, ktoré môže vyrásť v každom slovenskom dvore. Minule sme postavili základňu, dnes staviame záhradný domček, nabudúce sa pustíme do budovania drevenej terasy.

Ako by to vyzeralo, ak by sa naše dvory a záhrady zmenili na oddychové parky, v ktorých by sme trávili všetky voľné chvíle? Toto sa budeme pokúšať zistiť v našom experimente. Starý gazdovský dvor prebudujeme na oddychové sanatórium, v ktorom sezóna nikdy nekončí.  Budeme prepletať pohodlie so súkromím, krásami prírody a relaxom, aby nás vytiahli z rodinného domu do priestoru, ktorý doposiaľ nedostával pozornosť akú by si zaslúžil. Takže vyhrnúť rukávy a ide sa do práce.

Stavebnica z drevárskej firmy

Prezriete si na internete modely domčekov, naživo si poobzeráte tie, čo stoja postavené na výstavnej ploche a zajednáte si najkrajší, ktorý vás oslovil najviac. Tak sme to urobili aj my. Hoci na obrázkoch vyzerajú pútavo všetky my sme sa nakoniec rozhodli pre ten najjednoduchší. Má číslo 960, jeho výrobcom je Drevodom Orava a v našej zostave má základňu približne 4×4 metre a jedno okno navyše.

Je to vraj stavebnica, ktorú treba len zložiť z korby nákladiaku a zostaviť podľa plániku na pripravenej platforme. Takéto sú sľuby a my veríme, že naplnia naše očakávania. Kým čakáme na príhodné počasie, nazeráme do dokumentácie, ktorá pripomína viac konštrukčný výkres ako skutočný návod na skladanie. Diely sú očíslované, obrázky ukazujú domček z každej strany. Tušíme čo nás čaká, púšťame sa do práce.

Zdola nahor

Zdravý rozum je najlepším pomocníkom. Voda nesmie zatekať do škár, takže pero patrí vždy na vrchnú časť a drážka na spodnú. Aby nám všetko pasovalo, dva z dielcov sú po dĺžke rozpílené napoly. V balení sú obe polovice, takže dve nepotrebné odkladáme bokom a zvyšné dve ukladáme na platformu.

Rohové spoje sú riešené zasúvaním drážky do drážky. Vďaka tomu je spájanie nielen rýchle, ale nevyžaduje ani žiadne skrutky či spojovací materiál. Popri tom sa založený rám akoby sám začína formovať do pravouhlého tvaru, hoci to nie je úplne dokonalé.

Preto už pri prvom základnom ráme rozmeriavame jeho osadenie tak, aby platforma z každej strany pretŕčala rovnako. Preverujeme pravouhlosť a pomocou odrezkov si rám fixujeme na mieste. Do budúcna ho bude treba ukotviť kovovými uholníkmi, nateraz to však stačí.

Od tejto chvíle začíname šplhať nahor a konečne sa zdá, že čosi aj pribúda. Rohové spoje sa nám vyplatilo pritĺkať pomocou latou, aby pekne zapadli. Perá do drážok treba napasovávať prehýbaním lamiel, pretože lamely sú poprehýbané. Niekde sadnú na prvýkrát, inde potrebujú citlivú ruku a trpezlivosť.

Niekedy sa stane, že dielce nesadnú

Pri štvorci nie je treba sledovať číslovanie dielcov, pretože všetky strany sú rovnaké. Dokonca aj dvere sú umiestnené v strede, takže všetko je symetrické. Zakladáme preto vždy tri dlhé lamely a dve krátke, čím sa nám rysuje dverný otvor. Takáto príprava zjednodušuje montáž a šetrí materiál.

Je radosť sledovať, ako rastie všetko nahor. Hoci rám zatiaľ nie je pevný, na jeho rohoch sa dá pri prestávke usadiť. Zatiaľ nám sedelo všetko, čo sme podonášali spod strechy, aby sme podľa náčrtkov vybehli nahor. Okno, ktoré je prikúpeným bonusom nebudeme riešiť za behu, treba nám všetko dostať pod strechu.

Prichádza však zdržanie. Čosi nesedí a  nech akokoľvek naťahujeme rohy, dosky nezapadnú. Pri meraní zistíme, že majú rozdiel v dĺžke necelých 5 milimetrov a tak rozoberáme a skladáme opäť. Dva dielce boli vyrobené chybne a ani pri zapílení nám nesedeli v ďalších radoch tak, ako by sme potrebovali. Odkladáme ich teda bokom s vedomím, že ich použijeme pri najvrchnejšom poschodí.

Dvere riešime za pochodu

Zo zárubne sa dajú zmontovať lícové dosky, aby sme dvere dokázali namontovať priamo do otvoru, je to však náš prvý domček a tak nechceme riskovať ďalšie nemilé prekvapenie. Zameriavame na spodnej lište – na teraz už pevnejšom ráme – línie podľa dverného otvoru a vypiľujeme lištu preč. Hoci tam ešte príde časom podlaha, predsa len nám tento kúsok prekáža.

Dverný rám bez krídel zasúvame na miesto, premeriavame uhlopriečky a všetko nám sedí. Rám sa začína meniť na akúsi kolibu a my máme radosť z toho, že ohrádka začína naberať tvar domčeka.

Ako sa dostávame k vrchnej časti stien, tvary lamiel sa začínajú meniť. Najprv sa ukazuje kus bez zrezaného rohu – výrobca ho tam dodatočne nalepil – potom prichádzajú dlhšie dielce, ktoré budú niesť ťarchu vysunutej striešky.

A na záver prichádzajú lamely, ktorých vrchná strana je opílená pod uhlom. Presne na ňu budú dosadať palubky strechy. Všetko je vyrátané na počítači, i keď vo finále predsa len nejaká tá škárka na styku strechy s rámom zostane.

Strecha sa kýva zo strany na stranu

Osádzanie štítov, ktoré boli zapílené už vo výrobe, je tak trochu dobrodružstvom. Všetko drží iba na perách a drážkach, pri silnejšom vetre by sa možno takáto placka aj vyvalila. Voľne sa povaľuje čelný dielec nad zárubňou, rovnako voľne aj ten zadný.

Hoci to spevňujeme osadením prvých dvoch trámov, je to stále akýsi nezvyk, ktorí už každodenní montážnici považujú za štandard. Dá sa to zavetriť doskou, ale toto sú iba dohady, keďže návod k stavbe domčeku prakticky neexistuje.

Vo chvíli, keď sa dostávame pod hrebeň, domček už vyjavil svoju hrubú podobu. Chvíľami máme pocit že je na pozemku trochu priveľký, inokedy si zasa voľkáme, že vnútorný priestor bude skutočne použiteľný.

Nik si však netrúfa nahor, aby sme začali s nabíjaním palubiek. Všetko sa kýva, chce to pauzu na obed.

Zavierame výhľad na oblohu

Nakoniec volíme taktiku pevnej zeme pod nohami a začíname biť obe krídla sedlovej strechy pekne od začiatku. Po dva klince do každého trámu a po jednom do bočníc. Po niekoľkých radoch konštrukcia spevnie a sme opäť spokojní.

Ak ste doposiaľ vždy z lamiel robili iba obklady stien, netreba podľahnúť pokušeniu otočiť lamely pohľadovou stranou k sebe. Predsa len, tá pekná strana má smerovať dovnútra a nahor patria drážky, ktoré tlmia prehýbanie vo vlhkosti.

Po spevnenej streche sa dá už aj kráčať. Odteraz jej plocha pribúda omnoho rýchlejšie a domček unesie aj dvoch ľudí na svojom nedokončenom torze. Čím viac pomocníkov je, tým ide práca rýchlejšie. Už je to raketové tempo.

Len perá na palubkách nám nechcú pasovať do seba. Tak si hoblíkom vyrábame užší nábeh, aby sme si zjednodušili zakladanie. Sú to síce iba dva ťahy pod ostrým uhlom, výsledok je však na nepoznanie. Možno je to tým, že sme kúpili ležiak, ktorý podľa výrobného štítku mal za sebou rok skladovania.

Zopár posledných detailov

Lícové dosky zapiľujeme podľa uhla, ktorý sme si pokosníkom namerali. Výkresy hovoria o 22.5-stupňovom sklone a ono to aj sedí. Párujeme pre vzorované frézovanie pravú a ľavú stranu, aby sme sa nepomýlili. Nik nechce rezať štvoricu náhradných dosiek za náhadu.

Teraz ešte pár  klincov, to isté na zadnej strane a domček sa javí byť hotový. My však vieme, že nás ešte čaká kopa práce. Lištovania, podlaha, zateplenie, elektroinštalácia, okno a samozrejme pokrývanie.

Takže vešiame dvere, zamykáme náradie v domčeku a aby nám dvere sadli, ešte musíme zadlabať jedno z nedbalo osadených kovaní. Je ich tam viac, ktoré žiadajú remeselné dotiahnutie, ale toto jedno nám bráni v zatvorení dvier.

Pod plachtu a dobrú noc

Na domček vešiame plachtu a po jednom pohodovom dni vieme, že to najhoršie máme za sebou. Vyprázdnil sa nám kus priestoru, ktorý nám zabral stavebný materiál vo dvore. Odteraz to už všetko pôjde akosi jednoduchšie a s väčšou radosťou.