Drevený koník za pár minút

S pásovou pílou je to kratochvíľa na niekoľko minút. Drevený koník poteší deti a ak omrzí, môže sa stať peknou ozdobou interiéru. Či už v prirodzenej kráse dreva, alebo pod zdobenou maľbou.

Ak máte pocit, že výroba drevených koníkov je remeslom pre rezbárov, možno vás prekvapí že všetko je úplne inak. Hoci ste nikdy nevzali do rúk rezbárske dláto alebo nôž, výsledok môže vyzerať pekne. Inšpiráciou nech je Švédsko, kde takéto koníky nájdete v každom obchode so suvenírmi. S najpestrejším zdobením, vždy však akoby vychádzali z rovnakého tvaru. Šikovní piliari ich režú z masívu na píle, rezbári im dávajú oblé tvary a šikovné zdobičky zasa so štetcom v ruke šat.

S internetom v počítači a tlačiarňou je príprava predlohy až príliš jednoduchou výzvou. Na webe sú tisíce obrázkov, z ktorých si vyberiete ten, čo vás osloví najviac. Stačí ho len prispôsobiť kapacite píly a šírke materiálu, aby ste sa mohli pustiť do práce. Pre začiatok postačí šablóna z papiera, ak sa vám remeslo zapáči, možno si spravíte pre jednoduchšie obkresľovanie trvácnejšiu zo sololitu.

Či koníka načrtnete rukou, alebo sa spoľahnete na kopírovací papier je iba na vás. Vhodné sú akékoľvek odrezky a zvyšky dreva s hrúbkou aspoň 3 centimetre. Priebeh vlákien nie je dôležitý, každá chyba dreva dáva hotovému koníku osobitý charakter. Takže popri odrezkoch z dosiek možno siahnuť aj po polene z palivového dreva.

Vypílenie základného tvaru vyžaduje len úzky pílový list. Šírka 6 milimetrov s 3 zubmi na palec je ideál, pri menších koníkoch to však bude vyžadovať v malých oblúkoch trochu trpezlivosti a skúsenosti. Improvizovať možno i priamočiarou pílou, ktorá urobí rovnakú prácu, i keď s menším pohodlím.

Teraz prichádza na rad tvarovanie. Všetko len intuitívne od oka, bez akéhokoľvek merania. Či robíte jedného alebo desiatich, je to rutina už pri prvej skúške. Položiť koníka chrbtom nadol, zarezať do hlavy a potiahnuť to oblúkom až kdesi po prednú nohu. Najprv z jednej, následne z druhej strany. A ak sa to nepodarí spraviť symetricky na prvýkrát, hravo sa to ďalším rezom opraví.

Podobný rez pýtajú línie chrbta, tentokrát však treba koníka nakloniť pod uhlom. Dvomi bodmi kĺže bezpečne po stole a rukami možno kopírovať s odstupom krivky. Ak je rez priúzky, koník je mohutný, ak priširoký, bude mať úzky chrbát.

Rezanie nôh môže pre začiatok pýtať drobnú pomôcku. Rysku netreba vymeriavať, stačí len priložiť ceruzu k drevu, prostredník  k okraju koníka a potiahnuť rukou. Hneď je tu rovnobežka s hranou, ktorá pomôže odhadnúť pri reze miesto, kde treba zastaviť.

Rezanie nôh žiada pevnejší úchop, pretože pílový pás chce koníka strhnúť ku stolu. Zadné nohy sú dobrým miestom na tréning, pri predných už treba dávať pozor na to, aby píla nezarezala do zadných. Takto na fotografii z druhej strany píly to vyzerá jednoducho, vy však vidíte iba koňovu hlavu a zadok namiesto presného postupu píly.

Takto vyzerá opílený polotovar po tom, čo absolvoval rovnaké pílenie aj na ušiach. Surový vypílený koník má možno ostré línie na to aby sa stal hračkou, nič to však nemení na tom, že dostal svoj takmer finálny tvar.

Po troche brúsenia sa línie vyhladia a vonkajšie hrany zaoblia. S hrubým brúsnym papierom zrnitosti P40 či P60 to ide rýchlo, na záver stačí všetko prebehnúť brúsnou hubkou P150, prípadne dať do stolovej vŕtačky dobrusovací mäkký kotúč a strhnúť ním všetky drevené vlákna, ktoré vytŕčajú von. Obzvlášť ak je v pláne nejaká povrchová úprava.

Čo by to bolo za paripu bez chvosta. Rozpletený konopný špagát vyzerá vo viazaničke  veľmi dekoratívne, rovnako pekný je aj motúz z papiera či iného prírodného materiálu. Viazanička na jednom z koncov pomôže pri osádzaní chvosta.

Jedna dierka, kvapka lepidla a chvost je definitívne na mieste. Treba ho osadiť vysoko, nie však pod sklonom ktorý by bol príliš vysoký. Proste pocitovo, tak akurát.

Možno sa vám práca zapáči tak, že na stolíku zaerdží nespútané stádo paríp, ktoré čakajú na svojich bohatierov. Alebo na deti, ktoré už znudili moderné hračky z plastu a haraburdy z Číny.